Rozlúčka

By Marta

Z našej poslednej návštevy Slovenska nám ostalo dosť veľa peňazí. Nie nejaký obrovský obnos, ale rozhodne suma, ktorú človek na ulici nenájde. Pretože sme tam boli pri smutnej príležitosti, na pohrebe mojej mamy, nemala som náladu v podstate na nič a ani stav peňaženky ma nezaujímal. Doma v Toronte som až zistila, že tie peniaze mám a . . . A stále som rozmýšľala, čo s nimi, keďže na Slovensko sa akosi nikto nechystal. Možno podvedome, ale stále som odkladala aj návštevu banky. Až dnes som si povedala, no idem, pretože už platia len tri dni.
A tak som peniaze vložila do peňaženky a zašla do mojej banky. Na rad som prišla neuveriteľne rýchlo a predniesla svoju žiadosť. Sympatická dievčina za prepážkou /vlastne tu prepážky nemáme/ mi hneď povedala, že oni vymieňajú iba euro a americké doláre. Hovorím dobre, tak mi poraďte kam mám ísť. Toto je moja banka, tak som prišla sem. Nuž a tak zavolala asi svoju nadriadenú a začala nevídaná operácia. Samozrejme, také peniaze tu nikto nevymieňal. Dotyčná nadriadená vzala jednu tisíckorunáčku a zhíkla: to sú nádherné peniaze. Potom sa išla presvedčiť či sú pravé a medzitým sa asi polovica pobočky prišla pozrieť na to čudo. Po vzhliadnutí všetci uznanlivo kývali hlavami. Ešte sa ma opýtali, ako sa tá mena volá, hovorím koruna s key a... A proces sa podaril. Nakoniec našli aj výmenný kurz.
Odchádzala som spokojná a zároveň nespokojná. Prečo? Nuž, pre mňa aj po toľkých rokoch boli slovesnké peniaze samozrejmosťou a tak som ich krásu nevnímala. Zabudla som ich na rozlúčku odfotiť. Vy, čo ste doma a máte ešte túto menu, oceňte prosím aj za mňa ich výtvarnú hodnotu. Pretože EURO také pekné nie je.

Comments:

Add your comment to "Rozlúčka".