Ako už pravidelní čitatelia vedia, vždy koncom mája sa v Toronte koná veľmi významná kultúrna udalosť a síce, Otvorené dvere. pretože ako píšem na inom mieste sme v tomto roku práve vtedy budovali, v sobotu sme nestihli nič. V nedeľu som sa zaoberala programom a hľadala som niečo v našom susedstve. Ono je totiž vždy dobré poznať najmä to, čo je blízko, pretože práve veci, koré má človek takpovediac pod nosom si málokedy všimne. Väčšina pamiatok bola otvorená v sobotu, ale predsa len som našla niečo. A síce najstarší židovský cintorín v Toronte Holy Blosom Temple. Sprievodkyňa Katy nás zoznáila s históriou tohto cintorína, ktorý vznikol v roku 1849. Pretože pochovanie zosnulého sa musí uskutočniť do 24 hodín od smrti, mať vlastný cintorín v meste bolo pre židovských veriacich nesmierne dôležité. Svojich zosnulých chodili totiž pochovávať do Bufala alebo do Montrealu, čo napríklad v zime bolo niekedy celkom nemožné, každopádne aj za pekného počasia veľmi náročné. Mnohé pomníky na cintoríne sú dnes nečitateľné, mnohé však zostali nepoškodené a tak môžeme vidieť prekrásne vytesané náhrobné kamene -v torontskej židovskej komunite v tom čase nemali tesárov kameňov a tak na túto prácu chodili z Európy, najčastejšie z Anglicka. Na náhrobných kameňoch nemôžu byť ľudské tváre, sú tu motívy kvetov napr. konvaliniek, ľallií, niektorých zvierat a častá je Davidova hviezda. Záujemcov napriek nesmiernej horúčave bolo veľa, do skorého popoludnia túto historickú pamiatku navštívilo vyše 500 ľudí a keď sme odchádzali, videli sme stále dlhý rad čakajúcich pretože návštevníkov sprevádzali sprievodkyne v patnásťčlenných skupinkách.
There's more pictures of this, if you want to see them...Sorry, comments are closed for this item.
"K tomu, aby sme pochopili hudbu, potrebujeme jediné: srdce" -NNI
"K tomu, aby sme pochopili hudbu, potrebujeme jediné: srdce" -NNI