1. Kobra

By Jožko

Gumová, na tvár naťahajúca sa zelená žaba bola pre nás záhadou. Pri nácviku nasadenia a zloženia na čas to šlo. Ale v šope naplnenej plynom dráždiacim oči a nos to už nefungovalo. Rýchlosť s akou sme vybiehali zo zamoreného objektu bola obdivuhodná. Takú sme nedosiahli ani pri nástupoch na jedlo !

Veliteľ izby, už povýšený na čatára mal k nám otcovský príhovor. Ako sme neplnili jeho pokyny pri uťahovaní popruhov spomínaného chemického náhubku. A že  v boji by sme už neboli. Iba na miestach hromadného sústredenia vojakov čakajúcich na posypanie vápnom. „Musíte sa zlepšiť, budeme cvičiť v teréne s nasadenou maskou viac ako hodinu“, zneli príkazy. Zrejme čakal na nové povýšenie a k tomu dovolenka s nafasovanými konzervami. Tieto v jeho rodisku mali zázračnú moc. Nahrádzali všetky oficiálne platidlá v obchode a miestnom hostinci. Aj pán kaplánko boli vo vytržení ak dostali tú s cukrom a kávovými suchármi. Odpustili čatárovi, že počas predvojenskej prípravy nanavštevoval stánok veriacich.

Deň kobry nadišiel! Výjazd do doliny s hučiacim horským potokom vytekajúcim z neďalekej jaskyne kde sa chodí chladiť na cca päť centimetrov, rozdelenie miest a cvičíme ! Teda chceme, ale rozkaz neprichádzal. Čakalo sa na kapitána, ktorý svižne zoskočil zo zánovného GAZ - íka s naleštenými hviezdičkami a brigadírkou v čele. Aj prezývku mal podľa nej. Čapatá zelená hlava. Neurážal sa nad ňou. Len ste ju nesmeli vysloviť v jeho prítomnosti. To už horelo a hrozil ostrými basovými dňami v počte 21 dní alebo prokušom. A naostatok mrežami v malom mestečku na východe krajiny.

„Vojáci, teďka máte možnosť ukázať ako sme vás vycvičili na boj so smrdiacim nepriateľom. Ten, jak víme, nikdy nespí a spať mu nedáme našou vysokou bojovou potentáciou !“. Odovzdal velenie menším zeleným čiapkam a zaujal postavenie nad dolinkou s postojom malého, veľkého generála s rukou pod blúzou. Začali sme plniť masky vlastným potom a nadávkami. Čo to ? Ťažko sa mi dýchalo, nohy oťažievali, neostávalo mi dychu! Moji rovesníci sú už vpredu. Vydržím, nesklamem čatára a jeho čakateľov na konzervy. Potom už len hviezdičky a silné ruky lapiduchov. Strhli mi gumovú kobru a oživujú ma. Tá hanba ! Športovec a takáto zrada kamarátov. Čatár v pozore pred kapitánom vysvetľuje niečo na moju obranu. Nechápem čo. Až po predložení obalu a mojej masky je to jasné. Do otvoru na filtri sa dostala čistiaca handrička ktorá spôsobila moje dusenie. „ Opakovať!“, znel rozkaz iba pre mňa. Nasadzujem si zelenú žabu a letím čo pľúca a žaba dovolia.

Po dobehnutí dostávam rozkaz dostaviť sa pred kapitána stojaceho v GAZ - íku. „ Dávam Vám pochvalu pred naštartovaným GAZ - om za vytvorený rekord v behu s protichemickou ochranou tváre vzor MAS/63. Odchod !“ Bolo po výcviku. Odchádzam s pochvalou od čapatej čapice a úsmeškami spolubojovníkov. Čatár, s vidinou výmenného obchodu s konzervami v rodisku. Každému čo je jeho a čo mu patrí...

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Lékařská věda udělala už také závratné pokroky,že prakticky nenajdeme zdravého člověka...."
-(A. Huxley)