Posted by: Božena on Sept. 10, 2012, 7:33 a.m.

Comment: Je to trasa aj mojej prechádzky so psíkom pitbulíkom, ale ten nápis som nevidela. Možno aj preto, lebo ma on venčí a já mám čo robiť, aby som s ním stíhala, takže na obhliadku okolia niekedy moc času nemám. Ale bunker sme si obhliadli, lebo bol zvedavý či tam náhodou nenájde mačičičku. V týchto dňoch sme oslávili partizánov. Schuti som sa zasmiala ako spomínal pán herec Palúch, / ktorý si zobral sestru môjho kamoša, s ktorým som sa zoznámila v Námestove, kedˇ premietali na štadione na širokouhlom plátne, film: "Cigáni idú do neba"/, že pán Chudík a .../zabudla som priezvisko/, hral v kožuchoch a teple a on z Rajniakom partizánov mokrý vonku a v zime. A občas v americkom filme počujem " my sme vyhrali druhú svetovú vojnu" a v tedy si spomeniem na svokru, ktorá prišla z 1 armádnym zborom Ľudvíka Svobodu, na rozprávanie tej strašnej tragédie 2 svetovej, koľko zomrelo nevinných ľudí a ruských vojakov, ako mladí vojaci v tej hroznej paľbe vztičovali Ruskú zástavu a spomínam si na rozprávanie ako sa rozdeľovalo Nemecko a ako mi otec rozprával, že po vojne pracoval ako vojak v UNRE a ako v Amsterdame nakladi mäsové konzervy a ako ich vykladali v Prahe, tam vyložili mäsové a na Slovensku vykladali konzervy, paradajkové. Aj o tomto je život tak si ho neposerme.