Rekordy a my

By Marta

Tak sme prešli plynule do augusta. Je to mesiac, v ktorom sa prakticky končí leto a začína jeseň. K nám do Toronta prišiel v podobe najhorúcejšieho dňa v tomto roku a keďže si nechcel pokaziť renomé, tak aj do najhorúcejšej noci. Nie že by sme doteraz trpeli nejakým mrazom, to naozaj nie. Akurát tohoročné leto je k nám milosrdnejšie ako to minuloročné, kedy sa ani lístok na strome pár týždńov nepohol a dážď sme si predstavovali ako si asi predstavujú sneh deti na Jamaike. V tomto roku nám vetrík sem tam pofukuje, niekedy až fučí, občas prší, skrátka, podoba leta ako aké má byť. Prišiel však august a s ním aj pohotovosť z tepla. V praxi to znamená, že hlásateľky v televízii, naobliekané ako by si človek predstavoval, že je vhodné v januári upozorňujú na potrebu zvýšeného pitia vody, využívania chladených verejných miestností pre tých, čo doma nemajú klimatizáciu, predĺžených hodinách na verejných kúpaliskách. Zároveň v televízii ukazujú prácu záchranárov, ktorí majú plné ruky práce, pretože horúčava zle pôsobí na starších a chorých ľudí. Pozerám na obrazovku a v hlave mi vŕtajú otázky, prečo sú tak naobliekané. Zvyčajne sú oblečené v ľahkých pulóvrikoch či blúzkach, teraz má každá na sebe sveter a sako. V tej horúčave človeku fakt menej myslí. Veď jedna zo správ bola o mimoriadne vysokej spotrebe elektrickej energie z dôvodu klimatizácií. Aha. V televíznom štúdiu je celkom určite /na rozdiel od nášho domu/ klimatizácia a tak tie chudery pri vonkajšej teplote pri vlhkostnom indexe takmer 50 stupňov Celzia sú dnu pri maximálne 18 stupňoch. Nuž, lámeme teplotné rekordy, vonku hore, dnu...

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Бог в деталях, дьявол в мелочах" -NNI