Za robotou (pokračovanie)

By Andrej

January 6, 2006

Jano sa nezmohol ani na slovo a ani sa mu nechcelo hovoriť a tak len pil. Do vlaku nastúpili na poslednú chvíľu, vozeň bol natrieskaný, gazdovia a gazdiné, malé kozliatko vytŕčalo hlavu z košíka a vystrašene sa obzeralo. „Ide na svadbu”, oznamovala gazdiná. Paľo Častven vybral z kufra klobásy a núkal všetkých dookola :“Berte si chlapci, to sú naše, Petrovské. Trochu mi ostalo.“ A chlapi koštovali a ústa ich pálili, pretože klobásy boli štipľavé ako oheň, a zapíjať ich mohli len pálenkou. Jano vybral z batôžka slaninu a na revanš ponúkal nového známeho: „T,toto je nnaša, slanina. Oravská.” Jazyk sa mu od alkoholu motal „Oravská? Davaj sem, pičku ty materinu“, hučal Paľo Častven a potom pili pálenku až do Prešporku. Veselá kompánia vystúpila z vlaku a vybrala sa do mesta. A v meste opäť do krčmy. Pri jednom stole ktosi spieval maďarskú odrhovačku a z kúta krčmy sa ozvalo: „ Ruhe!“ Starý židovský krčmár behal od stola k stolu. Jano Jakubček zaspal a keď sa zobudil, bol pri ňom len Častven z Petrovca. Kamaráti sa opití voľakde vytratili a na Jana zabudli. A Jano nešťastný zapíjal svoj žiaľ so svojim novým známym. „Paľo, čo budem robiť? Kde nájdem tých sviniarov, čo ma tu nechali?“ „Neplač Jano, nájdeš ich. Ak nie, pôjdeš so mnou. Ja mám na statku roboty dosť. Mám svine, kravy, za domom záhradu ako celé vaše dedinské pole. Geregu poznáš? Nepoznáš. To ti je dobrota, uvidíš. Roboty je u nás dosť, neboj sa nič. Na poli treba robiť, podojiť, nakŕmiť. Strechu mi načim opraviť. Na, tu máš, pi!“ A pili celý deň. Išli z krčmy do krčmy, prešli celé mesto od stanice až po Dunaj a späť. Jano kamarátov nenašiel. Našiel sa znovu vo vlaku a nevedel ani odkiaľ ide ani kam ide, odovzdane sedel a pozoroval neznámu krajinu. Na stolíku stála fľaša a tak si Jano znovu uhol. „Keď už je to všetko v kýbli, tak nech už poriadne“, pomyslel si. Asi za pol hodinu sa Paľo Častven zobudil. Chvíľu sa rozhliadal, pozeral z okna kamže to cestuje. Potom zobral do ruky fľašu a povedal: „Na vypi si so mnou. Ja som Paľo Častven z Vojvodiny. Poznáš? Petrovec, slovenská dedina. Pičku ty materinu! Na! Pi!“ A tak sa znovu skamarátili Jano Jakubček s Paľom Častvenom. Dvaja Slováci, jeden zo severu, druhý z juhu, jeden katolík, druhý evanjelik. Potom si Jano čo-to pospomínal, aj Paľo si spomenul na to, ako už tri dni slope. V Trnave bol na návšteve u rodiny. Teraz ide domov. Ale najprv treba Janovi pomôcť v cudzom svete. V Budínpešti vystúpili z vlaku a pobrali sa hľadať Gyár-utczu 50. Dúfali, že Jano nájde svojich troch stratených kamarátov. Adresu našli, avšak Anička Dudášiková im s plačom oznámila, že Paľo Náčiniak aj s kamarátmi prišli spití ako zákon káže a keď to videl starý Kállai, hneď ich vyhodil. Kam šli nemá ani potuchy. „Nič to Janko“, chlácholil Paľo svojho druha. „ Teraz si niekde vypijeme a potom sa uvidí.“ A Paľo s Janom znovu pili o dušu, Jano stratil batoh a v ňom všetky peniaze, Paľo sa svojho kufra nepustil, vláčil ho všade so sebou. Vyspali sa v nejakom parku, celí dokrkvaní a špinaví vydali sa na stanicu. Paľo kúpil lístky do Belehradu, v krčme čakali na vlak. Vo vlaku skoro celú cestu prespali. Len Jano sa podchvíľou zobúdzal. Ako tak spal, zrazu sa vystrel a vybuchol: „Ááále, to ti povedám...“ Potom sa znovu oprel o drevené operadlo a odfukoval ďalej. Z Belehradu, kde sa zastavili u Paľovho bratranca, ktorý ich počastoval dobrým vínom a pečeným baranom sa vydali do Nového Sadu. Tam už bol Paľo ako doma a tak povodil Jana po celom meste. Najprv sa zastavili u Andreja Chovana, Paľovho starého kamaráta. Ten mal čistiareň a farbiareň a tak ich oboch dal do poriadku. Šaty mali ako nové, mohli sa bez hanby vybrať do ulíc. Znovu sa zastavili v každej krčme, ktorá im stála v ceste, samozrejme že nevynechali ani hostinec „U Orgovánov“ na Slovenskej ulici, kde Ňaňa Zuza bola vychýrenou kuchárkou široko ďaleko. Tam sa schádzala slovenská novosadská smotánka a kuchyňu Ňani Zuzi si nenechal ujsť žiaden Slovák, keď ho nejaká povinnosť zaviedla do Nového Sadu. Jano polomŕtvy, unavený alkoholom, cestovaním a výčitkami svedomia, bez peňazí a odkázaný na Paľa Častvena, nasledoval ho všade ako verný a zbitý pes. A ráno sa zobudil vo veľkej posteli pod veľkou perinou a nevedel kde je ani kedy a ako sa tam dostal. „Vstávaj!“, zavelil Paľo po tom ako vstúpil do izby, kde sa Jano pred chvíľou prebudil. Janovi razom svitlo. Bol v Petrovci, Báčke, v neznámom svete, ďaleko od domova, bez koruny a v cudzom dome. Hlava ho bolela, bolo mu zle ako nikdy. „Raňajky sú na stole, aj liek som prihotovil“, oznamoval Paľo. Do izby vbehol pes, pricupital k posteli a začal Janovi oblizovať tvár. „No, a už si aj vyumývaný“, zažartoval Paľo. „Poď, zajeme si, potom ti ukážem moje gazdovstvo a potom pôjdeme po návštevách.. Počkám ťa vedľa.“ Jano sa pomaly pozviechal, obliekol sa a vyšiel na verandu lemujúcu dlhý dom. Na dvore zametala Paľova žena. Z vedľajšej izby vyšiel Paľo a zakričal: „Zuza, nože poď sem! Toto je Jano z Oravy. Prišiel nás pozrieť ako si tu na Dolnej zemi žijeme.“ „Vitajte“, povedala Paľova žena a ukázala do izby. „Nože poďte, zajedzte si, chlieb je čerstvý, klobásky, aj mlieka Vám donesiem.“ Kdeže mlieka! Zuzka, teraz sa nám načim trošku poliečiť“, s predstieraným zdesením a s úsmevom na tvári vravel Paľo a už aj nalieval domácej pálenky. „Na Zuzka, vypi si aj ty! Na zdravie!“, podával jej pohárik. „Ale iba jeden, na privítanie. Na zdravie“, povedala a trošku si odpila. Paľo s Janom vypili poháriky na jeden šup. Potom si sadli k stolu a začali jesť. Paľo s chuťou akoby sto rokov nejedol, Jano pomaly, až po treťom poháriku mu začalo brať. „Nože sa neokúňaj“ pobádal ho hostiteľ. Keď vyšli na dvor, Zuza práve zabíjala sliepku. „Bude na obed“, oznamovala. Na kláte sliepke odťala hlavu a tá sa bezhlavo rozbehla po dvore. Jano musel uskočiť, aby ho sliepka nezakrvavila. Potom sa Paľo s Janom vybrali do dediny. „Tu býva brat“, oznamoval Paľo. „Tam pôjdeme večer ak vyjde čas. Vidíš tamto ten dom, čo má kohúta na streche? Tam býva sestra, ale teraz je v Novom Sade. Vypomáha v akomsi obchode. Ešte som tam nebol, ani neviem, kde to je.“ Po zablatenej ulici prešiel voz ťahaný starým koňom. „Už si doma?“, zakričal z voza starší, zvráskavený a šedivý ujko v starom vyšúchanom obleku. „Príď nás pozrieť“, zakričal ešte. „To bol strýc mojej ženy. Syn mu odišiel do Ameriky. Ani mesiac tomu nieje“, oznamoval Paľo. „Tu býva Paľo Hrubík Kázal mi, aby som sa v Trnave poobzeral po nejakých látkach, poď, zájdeme ho pozrieť. Paľo je krajčír“, vysvetľoval Janov spoločník a už aj otváral vráta. U Hrubíkov bolo živo. Krajčírska dielňa, klepot šijacích strojov, všade dookola látky a na vešiakoch hotové oblečenia. „Pánboh daj dobrý deň“ , pozdravil Paľo. „Pánboh zaplať..., tak čo, už si doma? „Doma, doma. A tu čo nového?“ Ále, čo by bolo, roboty veľa“, vravel domáci a vstával od novej Singerky. „Toto je Jano Jakubček z Oravy. Nemáš pre neho nejaké háby? Má len tieto handry. Batoh mu ukradli kdesi v Budínpešti“, vravel Paľo a podával ruku domácemu pánovi. „Vytajte. Nuž niečo by sa hádam našlo. Čo už by som to bol za krajčíra, keby sa nenašlo. Toť, tento oblek som opravoval starému Hrbáňovi. Ale ten už ho nosiť nebude. Veď vieš“, oznamoval Hrubík a zvesil oblek z vešiaku. „Skúste ho! Možno sadne. A ako je na Hornej zemi? Dáte si kalíšok?“, pýtal sa a už aj vyťahoval fľašku z kredenca. „U nás je bieda, za robotou treba do sveta chodiť, groše zarábať“, hovoril Jano. „Nuž, aj naši starí otcovia sem preto prišli, no ani tu sa nežije ako na kráľovom dvore. Aj tu od vedľa sa chystajú za more. Do Detroitu. Vraj je tam robota. Automotori. Pokrok. Už aj tu chodí traktor od Forda. Fordson mu hovoria. Andrej Križan ho priviezol. Nuž tak. Nepridáte sa? Mladý Urbárik hľadá ešte ľudí, čo by šli s ním. Samému sa mu nechce. Predsa len je to ďaleký svet, tá Amerika. Tak..., vypime si. Na zdravie.“ „Na zdravie“, zopakoval Jano a vypil štamperľu. Hrubík sa teraz obrátil na Paľa: „A ako v Trnave? Krajčírov tam jesto? Pozrel si sa po tom plátne, čo som ti hovoril?“ „Pozrel, pozrel pán brat..., no hoci nie som v krjčírskom remesle žiadny odborník, mne sa nezdalo, že by tam mali lepšie plátna ako máš ty.. Nech sa tu zaraz prepadnem“, dušoval sa Paľo. „No veď nič, ja mám dobrého dodávateľa. Iba ak by tam mali za babku plátno zlatom tkané. No ale teraz musím robiť. Dnes si príde tvoj bratranec po oblek. Mišo. Aj ten sa chystá do Nového sveta.“ „Mišo?“, začudoval sa Paľo. „No tak nalej ešte a mi pôjdeme. Janovi poukazujem ako sa tu na Dolnej zemi žije. A za tento oblek máš u mňa fľašu. Jano ber ho a ideme.“ Jano zobral oblek, poďakoval sa trochu v rozpakoch a spolu s Paľom zamierili k dverám. „Jano, nebuď smutný! Všetko bude dobré. Neboj sa! So mnou sa nestratíš pičku ty materinu“, hovoril Paľo, keď boli opäť na ulici. „Tuto bývala moja frajerka. Advokáta si zobrala“, ukázal na dom s veľkými vrátami, celý novo vybielený. „Teraz žije v Novom Sade a toto tu je na predaj. Nekúpiš? Za rok v Amerike a kúpiš si aj dva také“, zažartoval. Potom chodili Jano s Paľom od domu k domu a tam kde vošli, tam ich častovali ako návštevu najvzácnejšiu. Okolo obeda už boli znovu naliaty a mierne sa potácali. „Poď ešte tuto, tu býva Tomáš Labáth. Obchodník. Má veľkú sušiareň chmeľu, sklady, cement predáva, aj čertove kolá - bicykle. Poď, pozrieme ho. Cez obed býva doma“, navrhol Paľo. „Koho to sem čerti nesú?“, vítal ich domáci. „Počul som, že si bol starú vlasť pozrieť. Škoda, že som prv nevedel. Dal by som ti úlohu. Ale to nič, poďte ďalej a sadnite si u nás. Mi práve obedujeme. Dáte si s nami. Božena, nože prines ešte taniere pre hostí!“, zakričal na svoju manželku do kuchyne. „Nie, nie, nie, nás čaká Zuza s obedom“, zaprotestoval Paľo. „Ale veď zvládnete. Aspoň trochu“, zakontroval Tomáš. Domáca pani im riadne naložila a tak im nič iné nezostávalo, iba poslušne jesť, aby neurazili. Po obede si sadli vonku na verande do prútených kresiel a Tomáš ponalieval. „Grécke víno“, vravel a obzeral si dôležito farbu toho moku v pohári. Potom si priložil pohár k nosu, mierne s ním zakrúžil a vdýchol. „To je aróma. Buket tomu vravia“, povedal a upil si. Chvíľu prevaľoval nápoj v ústach, potom preglgol a dodal: „fantázia“. Jano sa rozpačito pozrel na Paľa, potom vzal svoj pohár a vypil ho do dna. „Tak sa pije v starej vlasti“, poznamenal Paľo a tiež vypil svoj pohár na ex. „Naozaj je dobré, a čo, obchody idú?“, spýtal sa a pokračoval: „ Tuto pre Jana by sa nenašla voľajaká robota? Potrebuje zarobiť dajaký groš.“ Tomáš chvíľu rozmýšľal, pozeral sa kamsi bokom a potom povedal: „U mňa teraz nieto roboty, možno koncom leta, keď sa bude chmeľ zberať. To bude roboty až-až. Ale v Novom Sade mám známeho. Jakub Reich, nepoznáš? Chmeľové sušiarne monštruje, aj váhy a kadečo. Ten mi spomínal, že či nemám nejakého šikovného chlapa. K zlievaniu železa. Zaraz mu zavolám. Na mňa dá.“ Paľo sa obrátil na Jana a spýtal sa: „Čo povieš?“ Jano len pokýval plecami. „Ber kým dávajú, jasné, zarobíš, pošleš domov aj ti zostane, neskôr uvidíš. Možno sa ti zapáči, pičku ty materinu. Tomáš, choď volať! Jano mi novú váhu zadováži. Za lacno. Na zdravie!“, povedal a vypil ďalší pohár. Tomáš sa vzdialil, za chvíľu sa vrátil a zreferoval: „Zajtra môže prísť, tu je adresa.”



← newer | older →

Comments:

Posted by: Andrej on Jan. 6, 2006, 7:45 a.m.

Comment: Hotovo. Neviem ako to ten Jano zvláda. Ja už by som bol nebohý z toľkého pitia.

Posted by: Andrej on Jan. 6, 2006, 7:49 a.m.

Comment: A príbeh ešte neskončil. Koľko ešte alkoholu Jano vypije ? Možno sa polepší.

Posted by: Vlado on Jan. 6, 2006, 12:21 p.m.

Comment: Nuž vyzerá to skoro hororovo, možno by občas potreboval aj zriediť. Inak ale som netušil, že si tam bol :-) :-) :-) Dobrá práca Či už podľa alkoholického kopca alebo jazera, každy vypije koľko mu je súdené, ale niektorí aj viac , ale tí sa už polepšia ťažko :-)

Posted by: Andrej on Jan. 6, 2006, 3:26 p.m.

Comment: Boli sme Petrovci aj vlete 2004 na Slovenských národných slávnostiach. Aj keď na Jana nemám, ale hanba zostala zachovaná. Pôjdem, ak sa podarí, aj tento rok.

Posted by: Vlado on Jan. 7, 2006, 5:01 a.m.

Comment: Nuž, roky utekajú. dnes aj on už by bol polepšený. A to čo ma páliť ešte páli, ale mám taký smutný pocit, ze tá pálenka bola taká slabšia, neaka slabá 30%, klasická jedostupňová destilácia, tuším, ta fakt išla po tej klobáse, no ale dnešné technologie aj to možno zahubili. Pozor nie som proti novým technológiam, pokiaľ zlepšujú staré a nie ho vytláčajú, alebo prínášajú niečo nové čo ľudom pomáha(veľmi stručna definícia). Konkrétný príklad je výroba piva Kedysi sa pivo vyrábalo varenim naklíčeného jačmeňa spolu s chmeľom a po vychladení sa to niekoľko týždňov kvasilo v studených pivniciach pri 16 st.C Dnes sa uvarí neaká brečka doplní liehom a kysličníkom uhličitým a ide z linky von. Niektorí to ešte s hrdosťou ukazuju:" pivo máme hotové počas vašej prehliadky závoda za 90 minút". Dobrú chuť. Hlavné je koľko sme ušetrili, podľa mňa je tam jeden problém, oni ušetrili, mi platíme rovnako ak nie viac za menšiu kvalitu, toto má byť pokrok? Jedno je isté , že veľa krát to je fakt. Ako hovorí klasik: "Toto sme chceli my?" Občas vážne rozmýšľam o tom začať variť pivo aspoň pre seba a svojích kamarátov . Problémom je technicky jednak príprava jačmeňa a najhorší, studená bezpečná pivnica. Nuž je to len sen.

Posted by: Vlado on Jan. 16, 2006, 12:14 a.m.

Comment: Čo je s pokračovaním, alebo vari stále vyspáva? Ale nie je kde sa ponáhľať, takže kľudne počkám.

Sorry, comments are closed for this item.

Thanks for reading.

"Kde je príliš veľa policajtov, tam nemôže byť sloboda. Kde je príliš veľa vojakov, tam nemôže byť mier. Kde je príliš veľa právnikov, tam nemôže byť spravodlivosť." Lin Yutang

"Kde je príliš veľa policajtov, tam nemôže byť sloboda. Kde je príliš veľa vojakov, tam nemôže byť mier. Kde je príliš veľa právnikov, tam nemôže byť spravodlivosť." Lin Yutang


Free BIOS Campaign

Free BIOS Campaign

Weblog Archives

Recent Features

Recent Videos

Recent Photos Gallery

Most Viewed Blog

Links

  • Lauren A. Colby
  • Not f'd — you won't find me on Facebook
  • ANTI-STATE•ANTI-WAR•PRO-MARKET
  • Môj veréjny mediagoblin
  • Kniha vitazstvo nad rakovinou
  • English to Slovak Slovak to English (certified)
  • Video vitazstvo nad rakovinou
  • gentoo.org
  • Made with Django.
  • Go To Project Gutenberg
  • Stanislaw Lem
  • Slashdot
  • [FSF Associate Member]
  • Weather
  • http://www.iherb.com
  • Mastodon