Boli sme cez víkend s rodinou u známych na dedine. A tam sa to stalo. Našla ho Saška . Ležal potichu v tráve pri kostole. Otočený chrbtom k slnku, vyhrieval sa, a určite nechcel byť nájdený. Mal inú úlohu, ale Sáška to v sekunde zmenila. Opatrne ho zdvihla a svojím čistým nebovomodrým tričkom mu darovala čistotu a krásu. Bol zrazu dokonalý, leskol sa viac ako zlato, a zdalo sa, že dnes už nič krajšieho neuvidíme. Prekvapil ma, naozaj. Čo tam robil? To už ako naozaj? A je skutočný? Je... Sáška mi ho s radosťou a pýchou prvoobjaviteľky podala do ruky. A on si v ten moment splnil svoju novú jedinú úlohu. Oznámil mi svojim bytím, že aj k nám už prišla jeseň.
Sáška našla cez víkend v tráve pri kostole krásny hnedý gaštan )
Sorry, comments are closed for this item.
“A society grows radioactive when old women try to start World War Three on a planet they know they won’t have to live on.”
~ New Australian proverb
“A society grows radioactive when old women try to start World War Three on a planet they know they won’t have to live on.”
~ New Australian proverb
Posted by: Andrej on Sept. 8, 2006, 3:14 a.m.
Comment: Čítanie ako pohladenie. Apropo, nevideli sme sa už niekde niekedy? Tá moja hlava... :)))
Posted by: Marta on Sept. 14, 2006, 2:13 a.m.
Comment: S prvou Andrejovou vetou celkom suhlasim. Deti su tie tvory, ktore nam otvaraju oci a ukazuju nam zazraky, ktore sa okolo nas denne deju, ale my ich nevidime.