Zmoknutá cyklotúra

By Dušan

7. – 11. septembra sme absolvovali bicyklový výlet z Passau po Tulln (asi 30 km pred Viednou). Počasie sa 4 dni pred naším odchodom zlomilo z neskorého leta priamo do skorej zimy - od 1 000 m n m snežilo a vo výškach okolo 2 000 m toho snehu celkom nakydalo. V nižších polohách Bavorska, zípadného Rakúska ale aj južných Čiech zasa výdatne lialo. Dunaj sa vzdmul až na povodňovu úroveň. Slabšie povahy chceli naš výlet zrušiť, ale po podrobnom štúdiu satelitných meteorologických predpovedí som ich presvedčil, že stačí posunuť štart o 1 deň. Aj tak bolo. Vďaka tomu, že predtym bolo dlho sucho, voda dost rychle vsiakla a vysoká voda rýchle opadla. Dunaj v Passau kulminoval asi 12 hodin pred nami, takže sme postupovali dolu tokom takmer ako Mojžiš a jeho družina, keď pred Egypťanmi ušli cez more, ktoré sa ochotne rozostúpilo. Prešli sme 350 km výdatne skrápani dažďom ale pochopiteľne to bola aj o to väčšia sranda. Zatial som nespominal, ze okrem pocasia nam plany skomplikoval este aj Papez! S tym sme teda naozaj vobec nepocitali... Prave 7. 9. ked sme mali nasadnut do vlaku smer BA Petrzalka-Wien-Passau prilietal do Viedne a media sa predbiehali vo vysielani s tym suvisiacich dopravnych obmedzeni. Vznikli opravnene obavy, ze spomedzi tisicok veriacich, ktori si povazuju za povinnost pozerat na Papeza zblizka, sa lahko moze najst niekolko desiatok cyklisticky orientovanych oveciek, co by znamenalo, za sa do vlaku vobec nemusime dostat. Preto sme sa rozhodli separovat dopravu. Ludia vlakom, bicykle autom, ktoré na ten ucel velkoryso poskytol jeden z clenov vypravy. Po narocnej druhej etape, bola tretia - nedelna - primerane oddychova, len 45 km do Grein. Ranny lejak oddialil odchod az na 10.30 Kulminacna vlna Dunaja si aj pod Linzom udrziavala pred nami sotva 12 hodinovy predstih. Stvrty den sme mali v plane nastupit na vlak, otazka bola len ci to bude v Melku ( 50 km) alebo v Krems ( 85 km). Bol to najsuchsi den, vlastne sa rozprsalo az vecer. .Nas fotograf Milan rano zistil poskodeny vyplet zadneho kolesa, co pri jeho mohutnosti zasa nie je az také prekvapivé...Musel ist v Grein do servisu. To ze sa Milan s manzelkou niekolko hodín zdrzali napokon sposobilo, ze po vzajomnej dohode sme sa v Melku rozdelili. Kym ostatni sa ponahlali do prace a teda na vlak, ja s Tanou sme sa rozhodli pockat na oneskorencov a zostat este jeden den na trase. Oblast Wachau, od Melku po Krems, je taka pekna, kultivovana a bohata na krajinarsku krasu, historiu, ovocie a vino, ze sme toto rozhodnutie ani na chvilu neolutovali. Na trase zostalo už len „loudavé kvarteto“ Markovci + Valúchovci. Aj v posledný deň ráno lialo, vyrážali sme v prsiplastoch. Uz po par kilometroch sa mraky roztrhli a Durnstein sme si uzili aj so slnieckom a modrou oblohou. Asi 30 km pred Tulln Milanov tachometer ukazal, ze sme celkove z Passau presli uz 300 km. Cely den bol v znamení apriloveho pocasia, slnecne periody striedali vydatne prehanky. Ked sme v Tulln nastupovali do cistuckeho vlaku, pripadali sme si s nasimi spinavymi bicyklami dost nepatricne, ale na ocistenie sa nebol cas. Rýchlostnou ralley vložkou v mestských podmienkach bol aj cyklo-presun ulicami Viedne - z Franz Jozef Bahnhof popri Dunajskom kanáli a potom cez Stubenring a popri Belveder garten na Sud Bahnhof. Stihli sme to 4 min pred odchodom vlaku. Kým sme dorazili do Petrzalky doprsalo, vyjasnilo sa, nastala tma a hrozná zima, ale domov sme to uz mali len 5 km cez dôverne známe sídlisko.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Более важно, что думает один свободный человек, чем тысяча рабов" - Милутин Мичович