Koniec leta

By Marta

Na všeličo by sme sa mohli sťažovať, nie však na leto. Po vlaňajšej absencii prišlo už v máji a nebyť hurikánu Earl asi by sme ho mali ešte stále. Tretieho septembra však dotyčný hurikán ohlásil svoj príchod do Kanady dažďom, ktorý netrval dlho a miernym ochladením. Privítali sme oboje. Akurát sme netušili, že takto jemne zo začiatku príde s plnou silou. Odniesli si to naše provincie, ležiace pri Atlantickom oceáne a odniesli sme si to aj my tu v Ontáriu, pretože s jeho príchodom sa naše úžasné a výnimočné leto skončilo. Nuž, čo sa dá robiť. Už chodíme oblečení, nespotení, a mnohí z nás nespokojní a nespokojní. Ale sťažovať sa na leto nemôžeme. My sme ho síce čiastočne presťahovali, ale napriek tomu sme si ho užili. Kúpanie v našom jazere Ontário bolo príjemné, páliaci piesok sa dal zneškodniť šlapkami, slnko, pokiaľ neúprosne pražilo slnečníkmi či inými tieňmi. Každopádne to stálo za to. Naša pláž bola denne plná a predsa nie preplnená a poskytovala nesmierne potešenie rovnako deťom ako aj teenagerom a dospelým. Sú aj takí, čo majú radi hurikány. Nuž, ja k nim nepatrím. Ťažké srdce mám najmä na toho Earla. Nemohol ešte počkať aspoň do kalendárneho skončenia leta?

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Humor a satira sú ako milenec a milenka: Kde jedno chýba, druhému je smutno " -Ján Neruda