Klady a zápory

By Marta

December 28, 2011

KladyTak už sú to takmer tri mesiace, čo žijeme v Parry Sounde. Povedala som si, dobre, už prestanem fňukať za Torontom, teda aspoň denne, a skúsim sa pozrieť na naše nové bydlisko trochu menej uplakanými a trochu viac objektívnymi očami. Poďme po poriadku. Nebývame niekde vo vyhnanstve, ďaleko od ľudí. Naopak, žijeme v mestečku, ktoré je niečím ako slovenské krajské mesto. To znamená, že tu máme celkom slušnú občiansku vybavenosť. Je tu nemocnica, dokonca ďalšia nemocnica pre starých ľudí, ďalšia pre zvieratá. Máme celkom slušnú sieť obchodov, kaviarní, mäsiarstvo a supermarkety. Pravdaže, nie je ich toľko ako v Toronte, teraz myslím čo do druhov, nie do počtu, ale sú. Je tu pošta, provinčné i federálne vládne úrady, krajský súd, dve kníhkupectvá, z toho jedno je antikvariát s velmi dobrým výberom kníh, je tu knižnica, tenisový kurt, basketbalové ihrisko, kolkáreň, curlingová hala, dve telocvične v miestnej strednej škole, skrátka, je tu kadečo. A to ešte stále nepoznáme všetko, ešte stále sme len vo fáze objavovania. Fakt je, že to nie je Toronto, ktoré milujeme. Nie je tu naše milované jazero Ontário, na druhej strane je tu Georgian Bay so svojimi tisícimi ostrovmi. Prečo teda vlastne smútim? Nuž na rozdiel od Toronta je tu veľmi málo ľud, sa cez deň prechádzajú nielen psíčkári, ale aj jednotlivci či páriky. Večer je to síce osvetlené, ale tiché a my, zvyknutí na množstvo ľudí sa cítime akýsi opustení keď sme obkolesení len vodou, skalami a stromami. Čo sa ľudí týka, človek ich musí mať rád či chce alebo nechce. Pri stretnutí je pozdrav samozrejmosťou, často nasleduje aj tzv. small talk.
Teraz sme mali dve príhody, ktoré nás presvedčili o tom, že dobrí ľudia ešte žijú a že žijú v Parry Sounde. Prvá sa stala na Boxing Day, čo je ako vieme na Slovensku 2. sviatok vianočný. Teta Joy, už rozhodne nie mladá osoba, išla pred rodinnou večerou kúpiť vianočné darčeky do Walmartu. Už aj preto, že nebýva tu, v Parry Sounde, ale asi štyridsať kilometrov ďalej, kde takéto vymoženosti nemajú. V zmätku si neuvedomila a až pri príchode k rodine zistila, že nemá kabelku a teda ani peňaženku a všetky možné doklady. Po chvíle rozýšľania zistila, že ju ešte vo Walmarte mal a tak sa tam vrátila. Boxing Day je pre predavačov jeden z najnáročnejších, ale napriek tomu ju tam a kabelka s celým obsahom čakala. Ako sa ukázalo, zabudla ju v košíku.
Dva Druhýkrát som sa o tom presvedčila ja. Pretože stále dodržiavame Štedrý deň v takmer pôvodnej podobe /nemáme totiž tradičné oplátky/ tak som v sobotu nijakovsky nemala čas ísť si kúpiť moje obľúbené noviny a síce National Post. Mám ich síce na internete, ale aspoň sobotné mám rada v rukách tak, ako sa na noviny patrí a síce pekne v papierovej podobe. Sú obsažné a radosť pri ich čítaní mi vydrží do polovice týždňa. Nuž, nemala som čas a ako som sa utešovala, iste som nemala čas ani na čítanie. Lenže na Boxing Day som už vedela, že bez nich mi bude smutno, a tak som sa vybrala do dotyčného obchodu. Na moje prekvapenie mali zatvorené, ale na tabuľke som sa dočítala, že budú mať otvorené 27. 12. od 11-tej hodiny. A tak včera keďže lialo som si obula gumáky, zobrala parazól a vydala sa na cestu za novinami. Bola som asi prvý zákazník, ale na pulte už mali len utorňajšie noviny. Poprosila som predavačku, či by sa nepozrela či nejaké sobotné nezostali. Priznám sa s malou dušičkou, veď mi mohla povedať, že majú dnešné, tak nech si tie kúpim. Ona však odišla niekam do zadnej miestnosti a vrátila sa asi po desiatich minútach s tým, že jedny našla akurát nemajú prvú stranu. Potešila som sa nesmierne, povedala, že to nevadi, zdrapla noviny jednou rukou a druhou som šmátrala za presne odrátanými peniazmi vo vrecku. Zarazila ma s tým, že tieto nekompletné sú zadarmo. Nuž uznáte, stratila so mnou kopu času a ona takto. Natešená, že ich mám som vyšla z obchodu a vonku medzitým začalo snežiť. Síce o tri dni neskôr ako malo -nie som sama kto zelené Vianoce veľmi neobľubuje - ale snežilo celý deň. Stále bolo nad nulou, dal sa urobiť veľký snehuliak, a ráno sme sa zobudili do - 11, ktoré sa po dvoch hodinách zmenili na mínus 14. Fajn, no nie? Voda v zálive je teplejšia ako vzduch a keď idete na prechádzku, tak vidíte pary nad vodou. A to nehovorím o strieborne sa blýskajúcich vetvách a vetvičkách listnáčov a ihličňanoch nesúcich ťažkú bielu perinu. Mráz síce štípe poriadne ale ľudia, s ktorými sme sa na prechádzke stretli sa pozdravili a usmiali. Skrátka, sme v Parry Sounde.

There's more pictures of this, if you want to see them...



← newer | older →

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

Thanks for reading.

"Kde je príliš veľa policajtov, tam nemôže byť sloboda. Kde je príliš veľa vojakov, tam nemôže byť mier. Kde je príliš veľa právnikov, tam nemôže byť spravodlivosť." Lin Yutang

"Kde je príliš veľa policajtov, tam nemôže byť sloboda. Kde je príliš veľa vojakov, tam nemôže byť mier. Kde je príliš veľa právnikov, tam nemôže byť spravodlivosť." Lin Yutang


Play ogg

Play ogg

Weblog Archives

Recent Features

Recent Videos

Recent Photos Gallery

Most Viewed Blog

Links

  • Lauren A. Colby
  • Not f'd — you won't find me on Facebook
  • ANTI-STATE•ANTI-WAR•PRO-MARKET
  • Môj veréjny mediagoblin
  • Kniha vitazstvo nad rakovinou
  • English to Slovak Slovak to English (certified)
  • Video vitazstvo nad rakovinou
  • gentoo.org
  • Made with Django.
  • Go To Project Gutenberg
  • Stanislaw Lem
  • Slashdot
  • [FSF Associate Member]
  • Weather
  • http://www.iherb.com
  • Mastodon