Zasnežené ráno

By Marta

V nedeľu 27. februára som sa zobudila pomerne zavčasu. Vyšla som ako obyčajne na balkón vypiť si prvú kávu a vyfajčiť prvú cigaretu a pohľad na okolie ma celkom omráčil. Prekrásne asnežené okolie, práve sa zobúdzajúca obloha, ešte nie celkom modrá ale už s náznakom rána. Neodolala som, zobrala som fotoaparát a urobila pár záberov. Pretože káva zaúčinkovala, celkom som sa zobudila, rozhodla som sa ísť pozrieť do parku, ktorý je pár krokov od domu kde bývame a pozrieť, ako to tam vyzerá. Bolo niečo pred siedmou, nikde nikoho, zrazu som videla ísť po cestičke k domu auto. Trochu som postála, lebo cesta bola plná snehu, aby sa nešmyklo jemu či mne. Auto prešlo, ja som vykročila smerom k parku, pozerala na zasnežené stromy a ubúdajúci mesiac na oblohe. Zamierila som na tú krásu foťákom a ....niečo ma buchlo do chrbta a bola som na zemi. Dotyčné auto, ktoré som pred chvíľou videla do mňa z ničoho nič narazilo. Keď som sa pozbierala, išla som za ním. Ukázalo sa, že šoférom je mladá dáma a vraj vôbec netuší, že do mňa narazila. Nuž neviem. Našťastie, aspoň si myslím, sa mi nič vážnejšie nestalo. Akurát kríže ma trochu bolia. No a pravdaže, som mierne v šoku. Pre istotu mám číslo auta. Je to BKDD 711. To ak by ste také auto stretli , nebuďte si istí, že už je všetko v poriadku ak okolo vás prešlo. Fotku z parku so strácajúcim sa mesiacom nemám. Medzitým sa celkom stratil.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин