Jar a my

By Marta

Ja viem, kalendárne prišla už dávno ale v skutočnosti je tu len pár dní. Alebo sa to iba tak zdá? Každopádne prišla váhavo a po dlhej zime. V súlade s kalendárom si sem občas priskočila aby zase v zapätí na niekoľko dní odišla. Vyzeralo to, akoby sa s nami hrala na skrývačku. Ale už je tu, aj keď neobyčajne mokrá, striedavo teplá a chladná, ale predsa len Jar. O tomto fakte najlepšie hovorí ešte stále svieža zeleň stromov a kríkov a o jej rozbujnení kvitnúce všeličo hlava nehlava, hlavne rýchlo. A tak možno vidieť narcisy, hyacinty, tulipány, sasanky a nezábudky a fialky a niektoré magnólie, ktoré sú v tieni, spolu s orgovánmi, gaštanmi. a ja neviem s čím všetkým ešte. Niektoré kríky a stromy mali krátky čas kvitnutia, iné vytrvalo kvitnú už niekoľko dní. Ešte aj ihličňany sa pridali a hrdo vystrkujú svoje vetvičky a vetvy s hnedými končekmi. Okrem prírody ožila aj činnosť v našom tenisovom klube. Nuž, nemôžem povedať, že by sme po členstve dychtili, ale kurt slúži verejnosti iba pár hodín v nedeľu večer a v ostatné dni iba členom. A všetci vieme, ako to s nedeľami na jar a v lete býva. Celý týždeň pekne slnečno a cez víkend dážď. A tak sme sa stali, po zaplatení nemalého poplatku, ktorý bol našťastie narodeninový dar od našich mladých, čiže Sally a Jakuba, členmi tenisového klubu Dentonia Park. Umožňuje nám to hrať tenis v čase, ktorý nám vyhovuje no a pravdaže, sú s tým spojené isté spoločenské udalosti. Jedna z nich sa konala podľa nás v sobotu 28. mája, podľa e-mailu i oznamu na dverách klubu v nedeľu 29. mája. Pretože sa v Paríži práve koná tenisový grandslam, organizátori vyzvali členov prísť vo farbách trikolóry. To pre mňa je takmer každodenné farebné zladenie, Vladimír dostal červenú čiapku a šli sme. V sobotu... Na tenisovom kurte bola kopa detí a pár inštruktorov, ktorí ich učili základné pravidlá tenisu. Niektoré deti sa chytali, iné no veď nemusí a nemôže byť každý Federerom, no nie? Pozorne sme si prečítali program dotyčného podujatia, a začali sa tešiť na palacinky, ktoré boli súčasťou. Všetko to začínalo v nedeľu ráno o desiatej a trvalo do druhej. Nuž, nepodarilo sa nám ráno vyjsť z domu, odrádzala nás najmä hustá hmla. Ako sa ukázalo, keď sme sa tam konečne po jednej dostali, odradila iba nás. V tom čase sa na všetkých kurtoch viedli tuhé boje, hrala sa štvorhra a ďalší záujemci o hranie čakali na lavičkách. Nuž a po palacinkách už neostala ani stopa. Nič pre nás, povedali sme si a rozlúčili sa. Vraj takéto spoločenské podujatie bude každú stredu, povedali nám tí, ktorí nás ľutovali, že sme obišli naprázdno. Keďže zo športového vyžitia napokon nič nebolo, rozhodli sme sa žiť aj trochu kultúrou, pretože v sobotu i v nedeľu boli už tradičné Dni otvorených dverí v Toronte. Ale o tom inde. Čiže je tu jar. Zobudila sa nielen príroda, ale aj my. Chodíme hrávať tenis, ak prší, ideme aspoň na prechádzku do nášho naozaj pekného okolia. Záhradníčenie si robíme na balkóne. Takže aj keď d sa nám víkend športovo i spoločensky moc nevydaril, predsa len žijeme aktívne.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин