Návšteva domova

By Marta

Ani sa mi veriť nechce, že bez dvoch dní takmer tri mesiace sme neboli doma, čiže v Toronte. Priznám sa, že napriek takému dlhému času sa mi vlastne ani ísť nechcelo, čo je u mňa nanajvýš čudné. Dôvodov som mala viac, jedným z nich bol fakt, že sme tam mali ísť v pondelok. Ako vieme, je to deň, kedy človek nezájde do múzea či galérie, pretože je PONDELOK. Ako sa ukázalo, Vladimír bol iného názoru a tak sme išli. Je to zvláštny pocit ísť do mesta, ktoré človek miluje a za ktorým denne aspoň raz plače, ako hosť. A zároveň je to úžasný pocit, lebo hneď pri prekročení hraníc mesta sa cíti, ako keby sa vrátil domov. Takže kultúra odpadla, ostal problém, čo s celým dňom v Toronte. Nuž plánov sme mali viac. A aj tak sme ich zmenili, lebo neobyčajne zašpinené auto rozhodlo o prvých krokoch. A tak sme boli v umyvárke áut, do ktorej sme často chodili, navštívili sme obchody, v ktorých sme kúpili veci, ktoré v Parry Sounde nedostať, a keď sme už boli v blízkosti Goodwood Park, ako neísť pozrieť dom, v ktorom sme vyše roka bývali a v ktorom sme sa po počiatočnej nespokojnosti, keď sme sa presťahovali z Ivy Avenue, cítili veľmi dobre. A tu sa naše plány, čo chceme robiť celý deň v Toronte opäť celkom zmenili. Hneď pred domom sme stretli nášho bývalého údržbára a tak sme s ním chvíľu diskutovali. Nuž a tu nás zbadala naša bývalá domovníčka Juzdul, vybehla von, vyobjímali sme sa a ani sme sa nenazdali a vtiahla nás rovno do bytu, pohostila džúšom i výborným čajom na uzbekintanský spôsob a ... A do ďalšieho už plánovaného a dohovoreného stretnutia s našou priateľkou, bývalou učiteľkou Bernadette,už neostávalo veľa času. Čo teraz? Počasie bolo úžasné, skôr vydarený apríl ako február a tak sme sa posadili na chvíľu v "našom" parku, pozreli sme si náš tenisový kurt, na ktorom niekto dokonca hral a rýchlo sme zašli na kávu do našej obľúbenej kaviarne.Cestou sme ešte pozdravili nášho opravára auta, vypili výbornú kávu a zašli na Danfordt do antikvariátu. Potom sme už zazvonili u Bernie a drkotali, drkotali a vôbec, cítili sa veľmi príjemne. Bernadettin manžel Gene nám poukazoval fotografie príbuzných, Bernie urobila výbornú večeru a potom už len rýchlo na miesto stretnutia s Jakubom. Pravdaže, prišli sme neskoro, lebo veď bolo tak príjemne. Treba povedať, že Vlado pri šoférovaní v meste ani na chvíľu nezaváhal, čoho sa bál, lebo veď tam nejazdí od októbra. Lenže to mesto máme nielen v srdciach, ale asi aj vo všetkých bunkách, pretože napriek obavám sa ukázalo, že poznámei každú ulicu a dokonca i každý dom. Skrátka, boli sme doma.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин