Noviny

By Marta

Po prisťahovaní do Parry Soundu začali najväčšie problémy s novinami. Ono sa to možno zdá niekomu smiešne, ale... Keď sme pred takmer desiatimi rokmi prišli do Kanady, tak samozrejme pre mňa vznikol problém, ako žiť bez mojej každodennej potravy - čiže bez novín. Hneď na druhý deň som sa zavčasu ráno vybrala do ulíc a našla som na ulici škatuľu s novinami, ktoré sú tu zadarmo a síce s Metrom. Moja angličtina bola viac ako slabá, a tak som strávila niekoľko hodín čítaním s pomocou slovníka. Toto sa opakovalo každý deň okrem soboty, nedele a prípadne nejakých sviatkov. Čítanie, ktoré mi zo začiatku zobralo veľa hodín bolo zo dňa na deň ľahšie, už som nemusela hľadať každé druhé slovo. Po niekoľkých mesiacoch sme začali roznášať noviny - National Post. A tu sa začala moja láska s týmito novinami. Trvá dodnes. V Toronte sme ich -a nielen tieto- mali predplatené, a keď sme sa presťahovali, zdalo sa, že nič nie je ľahšie, ako adresu na doručovanie presmerovať. Omyl. Z administratívy nám oznámili, že National Post nám môžu doručovať poštou/už som trvala len na sobotnom vydaní, ktoré je dobré a rozsiahle, človek ho môže čítať v podstate celý týždeň/. Nuž ale, vraj to poštou doručia do desiatich dní a samozrejme za podstatne viac peňazí ako v Toronte. Toto som odmietla. Ja viem, žijeme v počítačovom svete a mohla som dostať verziu na internete. Lenže, ja mám rada papier pekne v rukách, na počítači čítam len to nevyhnutné. Skrátka, nič. Asi tri týždne som sa trápila, ignorovala verziu na internete, ktorú mi dali na mesiac na skúšku zadarmo a potom som zistila že v miestnej IDE, čo je lekáreň a drogéria majú okrem iného aj National Post. A tak moja pravidelná prechádzka v sobotu bola týmto smerom. Všetko fungovalo až na Štedrý deň, kedy som raz nemala čas, ale dotyčné noviny som vydrankala aspoň 27. decembra. Na sobotu 3. marca sme mali hlásené divoké počasie. Nielen my tu v Parry Sounde, ale aj v Toronte. Divoké naozaj aj bolo. Silný v nárazoch až prisilný vietor, sprevádzaný daždom a mokrým snehom, skrátka presne podľa predpovede.
Vlado ma zaviezol v tejto pľušti a...A National Post neprišiel. Takmer som zdrevenela, ale zmohla som sa na otázku, či je možné, že ho doručia v nedeľu. Predavačka, keď videla moje zúfalstvo, ma utešovala, že je to pravdepodobné. A tak v nedeľu ma Vlado opäť zobral do obchodu. Vonku už nebola pľušť, už bolo zrazu -15 stupňnov Celzia. IDA bola ešte zatvorená. A tak sme išli na nákup potravín na druhý koniec mesta a vrátili sme sa asi tri minúty pred otvorením. V tom náhlom mraze /v sobotu napriek všetkému bolo stále plus, až večer sa začalo ochladzovať/ som stála nedočkavo pred obchodom a keď ho otvorili, dozvedela som sa, že National Post neprišiel. Možno si mysleli, že ho na druhý deň nikto nekúpi, veď je pravda, že noviny majú len krátky život, ktorý trvá dvadsaťštyri hodín. Pre mňa to však bolo ako priamy úder do tváre. Vypotácala som sa z obchodu. Nehovorim, dnes je utorok a ešte stále ma to trochu bolí. Ale našťastie sa nám v sobotu večer narodila prekrásna vnučka Audrey a tak mám viac ako veľkú a dokonca veľmi účinnú náplasť na moju ranu.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

«После смерти на мою могилу нанесут много мусора. Но ветер истории развеет его» И. В. Сталин