Strelec v záhradke č.10 : Profesor s hrabľami

By Jožko

Strelec, tak ako mu velí jeho znamenie má slobodného ducha, je to muž ktorý brojí proti nepoctivosti.

Vysoká štíhla postava, šedivé vlasy začesané do malého vrkôčika, plátenný klobúčik už vyblednutej šedej farby. Ostré črty vždy oholenej tváre, výrazný rímsky nos a oblečenie ako na divadelné predstavenie. To je on. Profesor, takto prezývaný všetkými členmi záhradkárskeho cechu. Od zlodejov úrody mu prischla prezývka Tryskáč. To preto že rýchlosťou blesku stačil ich pristihnúť pri nedovolenom zbere úrody. Svoj život zasvätil otrockej práci nalievaním vedomostí do hláv detí a dospelých. Ani životnú partnerku si nenašiel, on znalec vzorcov ktorými možno pohnúť vesmír. Výsledky nadľudskej lopoty sa prejavili na jeho zdraví. Najskôr začali tikať viečka ako naťahovacie hodinky, neskôr nespavosť a zažívacie problémy. Rozhodol sa, že ako dôchodca nebude doučovať tých ktorí sa doučiť nedajú a vráti sa do lona prírody. Bola to túžba z detstva vlastniť kúsok zeme a zveľaďovať ju. Dostál svojho slova. Akurát nemohol prísť na chuť záhradkárskej montérkovej uniforme a tak nosil oblečené zásadne šatstvo ktoré vydržalo búrky a nájazdy hôrd žiakov no najmä mladých študentiek, keď chceli zapísať skúšku za ponúknuté naturálie a prednosti telesného rázu. Aj obuv tá istá s tým rozdielom, že galoše mal natiahnuté nepretržite. To všetko zastrešoval neodmysliteľný čierny dáždnik. Zo začiatku býval skúpy na slovo s kolegami za plotom. Iba sa pozdravil, pochválil úrodu. Neskôr ako sa prestávky čakania na úrodu predlžovali bol zhovorčivejší. Svoje poznatky z učenia mladých odovzdával ostatným. Najviac oceňovali jeho vedomosti o spôsoboch obrábania zeme na celej zemeguli. To už  počúvajúci s otvorenými ústami sa slastne oddávali sneniu, že aj oni raz vypestujú nové druhy ovocia. Aj poznatky vedcov o najvhodnejšom počasí a vplyvu nebeských planét na úrodu mali úspech. Dokonca zabezpečil exkurziu do ústavu kde trávia čas skúmaním chovania planét a hviezd a ich vplyv na život na našej modrej planéte. Bola to Univerzita záhradkárčenia pokročilého veku. Tešilo ho, že nikto bez vyrušovania počúva jeho prednášky. Ale jedna vec mu vadila, že úrodu mal vždy pod mieru. Vo voľnom čase, teda v noci začal i on absolvovať Univerzitu záhradníčenia; dôsledne prelúskať teóriu moderného obrábania pôdy. Nepomohlo a úroda neprevýšila šedý priemer. Rozhodol sa že skúsi radu od Kamila, ktorý je v okolí na výstavách ovocia a zeleniny preslávený svojimi exponátmi. Stali sa nerozlučný pár. Profesori s hrabľami, takúto hrdú a čestnú prezývku im navždy prisúdili kolegovia. Kde ich možno stretnúť? V každej záhradke, ale žiada pozrieť sa iným pohľadom ako tým, o koľko kíl ovocia či zeleniny predbehneme suseda.

„Nik nemiluje aj malý kvietok viac, ako jeho pestovateľ.“

Strelec Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Šťastní sú tí, ktorí dožičia sluchu slová mŕtvych - to jest, ktorí čítajú dobré diela a rozjímajú o nich. " - Leonardo Da Vinci