STRELEC NA PIVE 2

By Jožko

2. Ako sme pivo varili

Držiac sa hesla :Ja som pivár, kto je viac !. si začínam zvykať na tento hrdý výrok.

Väčšina ľudí narodených v tomto znamení je húževnatá a odolaná, rýchlo sa zotavujú.

Čo tak skúsiť navariť si pivko doma aby som nemusel večer z pivárne štrikovať domov. Ešte vyšetrenie u lekára či som dostatočne pripravený na ľúty boj s ingrediencami pri zrode pivka. Aj preto, že po nákupe a konzumácii niekoľkých pollitríkov som pocítil že sa mi stráca pulz, v okolí žalúdka chvenie a hučanie v hlave. Pôjdem k lekárom ktorí doteraz brali peniaze od poisťovní za výkony ktoré na mne neuskutočnili. Ku ktorému ? Tomu čo kopeme futbal za starých pánov ? Nie, vykecal by ostatným že chcem kopací šport vymeniť za pijací. Žiadny známy doktor. Sadnúť na lavičku kde podľa bydliska patrím.

V čakárni som si prezrel časopisy ktoré zobrazovali ľudské časti tela s komentárom nevhodným pre labilné povahy. Do ordinácie na vyzvanie sestry (nie mojej ) vchádzam bojazlivo. „ Poďte ďalej, ako Vám môžem pomôcť ?“, ozval sa nežný hlások spoza bieleho stola ktorého polovicu zaberali rozkvitnuté tulipány. Nad nimi sa skláňa majiteľka nežného hlásku, MUDr. Mária Krásnohorská. Vlasy farby obilia, oči nevädze v obilí ! To rozptýlilo moje počiatočné obavy. A tak som jej povedal svoju predstavu že chcem byť pivárskym kuchárom a rád  by som sa už pre mňa v kríze stredného veku dal vyšetriť.

S blahosklonným úsmevom naťukala moje chorobné ponosy do PC, prezrela moje obnosené vnútornosti cez veľký fotiaci prístroj. Na konci vyšetrení sa uskutočnil zaujímavý dialóg. „ Pani doktorka mám aj sklerózu ?, A odkedy ?, Čo odkedy ?“. Na ďalšiu otázku čo je na sklerózu najlepšie, odpovedala že si mám robiť veľké dlhy a dodržiavať pitný režim. Väčšiu radosť mi nemohla urobiť.

Čo som to vlastne chcel písať ? Jaj, o varení piva.

Deň PIVA „D“ nastal. Podľa môjho pivárskeho majstra ktorý skúsil várky až v Juhoafrickej republike a meste pri Duchonke navaríme také pivko, že sa budú štamgasti ako muchy na slad zbiehať! Pri obchodoch v meste pod hradom ako obrátený stôl sa to hemží nami, nadržanými pivármi. Každý z nich si chce skúsiť navariť to vlastné, najlepšie ktoré v puse zanecháva pocit sladkosti, horkosti a chuti chrenu.

Priznám sa, variť pivo som videl akurát na jednodňovom školskom výlete ktorý trval tri dni a noci. To keď sme sa učiteľom skryli medzi medené trubky s kohútikmi na odpúšťanie. Tých ako nás bolo neúrekom. Učiteľský zbor vyhlásil po nás pátranie, ktoré skončilo v tretí deň úspešne. Učitelia boli radi že sme živí a zdraví. Darmo sme vysvetľovali že piť vodu a iné tekuté nápoje okrem piva sa nám nežiada.

Bude dosť piva pre všetkých kamarátov a dojčiace matky z okolia ? Nebude treba čakať až dokúpiť sledu, jačmeňa či chmeľu ? Moje chmúrne myšlienky prerušil môj tútor s poznámkou, že ak bude málo dovaríme. Nebudem prezrádzať čo sme použili do várky a ako sme varili. Veď i najväčšie pivovarnícke spoločnosti držia jej technológiu v tajnosti. Ako by to bolo keby na trhu tieklo iba jedno pivo.

Okolo nášho kotla plno omamných vôní, zvukov a radostných tvárí šťastlivcov ktorí už i keď teplé pivko ochutnali.

Pozor, je to tu ! Pivo s vydarilo a celá várka padla za vlasť. Už jej vyhrávajú Osudovú : Tatata - tá, tatata – tá... Môj učiteľ, mešter remesla pivárskeho zložil bielu čiapku a zásteru, vytiahol ušetrené peniažky z praxe v Afrike a pozval stále smädných štamgastov do pivnej občerstvovacej stanice.

V ten večer bola krčma s korpulentnou pani krčmárkou iba naša. Rezané aj zarezané penivé pivo so zásmažkou tieklo ľahko. Aj tie muchy boli akési prívetivejšie. Dokonca som začal s domácimi hovoriť južným nárečím a vykať mladým, počerným dámam postávajúcich pri hracích automatoch.

„Keby pivo neexistovalo, bolo by ho treba vymyslieť !“

Jožko R.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"In time of war, truth is so precious it must be escorted by a bodyguard of lies." - Winston Churchill