Alkoholici mimo hru

By Jožko

V minulosti bolo možno čítať slogan: Alkohol je metla ľudstva ! Aj v dnešnej dobe sa niektorí snažia na nás vplývať aby sme nekonzumovali alkohol. Hoci od lekárov nepočuť prísny zákaz u zdravých jedincov. Takže dilema, piť či nepiť ! Výber rôznych druhov je široký, od mnoho percentných trúnkov po na prvý pohľad nevinné s ovocím miešané nápoje doplnené alkoholom. Presne ako nekonečný slogan konci večnosti.

Sám som sa zúčastnil diskusií o mnohých aktuálnych témach medzi ktorými dominovala aj tá o alkohole. Presnejšie počas liečebného pobytu (z dôvodu reklamy neuvádzam kde), bol nám štyrom osamelým chlapom pridelený stôl v rohu jedálne. Aj v spoločenskej miestnosti sme mali miesto iba pre nás. Ak chcete čítajte časť našich vyjadrení, samozrejme máličko upravených..

Ďuso: Ľudia moji, ja pochádzam z Myjavy, presnejšie z kopaníc pod Bradlom. Veď to poznáte. Už od útleho veku sme mali možnosť zoznámiť sa s liečivými kopaničiarskymi kvapkami vypálenými zo sliviek. Narodí sa človek a už mu potierajú pupočnú šnúru slivovicou. Idú dieťaťu zúbky, potrieme ďasná, máš zapálené hrdlo, daj si slivovicu s medom. Skrátka, dobre vypálená slivka je tekutý jadrový pohon ! My sme doma vždy iba nachystali kvas zo sliviek ktorý viac ako 6 týždňov zrel v sudoch. A následne putovali do obecnej pálenice. Strýko Matúš ktorý býval na odľahlej kopanici vo Vrbovciach, však pálil doma rôznymi aparátmi. Napokon mu sadla na pálenie vyradená vojenská poľná kuchyňa, vraj mala väčší obsah a dalo sa kúriť aj plynom z fľaše. Pred samotným pálením vždy pozoroval predpoveď počasia, najmä silu a smer vetra aby susedia nezachytili vôňu alkoholu. Ak to nešlo, teta Ľuda zapálila pod kotlom na varenie lekváru aby zmiatla susedov. Veru, veselo bývalo počas pálenia, no najmä pri koštovke vypáleného gajstu. Samozrejme po odsťahovaní sa z Myjavy som na domácu pálenku nezanevrel. Ale konzumácia bola viac ako mierna a už pár rokov čo som na dôchodku pijem iba nealkoholické pivo.

Ľudo: Kamaráti, ja som od Topoľčian kde ťažko určiť čoho sa pije viac. Víno či tvrdý alkohol. Podmienky na ich výrobu sú rozložené rovnomerne. U nás doma smerom na Piešťany prevláda vínko. A musím povedať že aj skvostné, ktoré ochutnali aj korunované jazýčky. Známa je skutočnosť, že víno Klevner v roku 1947 putovalo na požiadanie kráľovského dvora až na svadbu Alžbety II. Malo veľký úspech čo vyjadrili konzumenti oficiálnym ďakovným listom. Aj v mojom rodisku neďaleko Radošiny smerom na Topoľčany predkovia viac ako 200 rokov lopotnou prácou obrábajú vinohrad, ale sa aj tešia dobrým vínam, no najmä susedia a kupujúci zo širokého okolia. Jedna spomienka na výrobu vína mi zvlášť zostala v pamäti. Mal som asi 9 rokov keď mi strýko kúpil v meste malé biele autíčko angličák ktoré som si veľmi obľúbil, dokonca som ho mal pred spaním uložené na nočnom stolíku. Po vyprešovaní modrých bobuliek hrozna sladký mušt pred premiestnením do sudov stál vo veľkých drevených kadiach. Lákala ma omamná vôňa, tak som pri jednu z kadí priložil malý šamlík a v páse prehnutý natiahnutou rukou s pohárom aby som si mohol pomaškrtiť. Autíčko pri tomto akrobatickom výkone sa vyšmyklo a skončilo v mušte. Otec neváhal a podberákom na ryby zalovil a autíčko vytiahol. Ale už nebolo biele ale ružové. Tak sa z odrody Modrý Portugal vznikol Ružový angličák.

Naše malé rodinné vinárstvo už riadi syn s pomocou ostatných členom našej rozvetvenej rodiny. Nad pivničkou, alebo ak chcete hajlochom máme nápis: Vo víne je skutočná a jediná pravda!

Michal – Mižu : Dobre sa počúvajú vaše vyznania na alkoholovú tému. Som z regiónu Šariš a tiež mám pár viet. Však aj my z východu máme vždy čo povedať. Ta ňe ? Našinci pijú poctivo všetko čo tečie a má dostatočné grády. Aj ten chmeľový penivý mok najmä ak je zarezaný pálenkou. Ale skutoční pivoví fajnšmekri pijú najradšej iba dobre načapované zlatisté pivko. Počas štúdia na strednej škole som bol účastníkom chmeľovej brigády v českej časti spoločnej republiky pri Mělníku. To bol život ! Deň ubehol a večer začal nefalšovaný sladký život pri táboráku s gitarami a harmonikami. Tu vznikali prvé veľké lásky a kamarátstva. Ale lásku k alkoholu som v mladosti nestretol. Od detstva som sa venoval ľahkej atletike a pre nás oddaných vyznavačov pohybu sa alkohol akosi neráčil. Ale jedna nepríjemná príhoda s pivom sa mi stala. Počas vojenskej prezenčnej služby som narukoval do jednotky na Liptove kde bol úspešný športový oddiel. Mňa pridelili na rotu vodičov motorových vozidiel vykonávať prácu skladníka na pumpe pohonných hmôt aby som sa počas voľna mohol venovať športu. Tým že som tankoval do áut, po službe som mal bojovú úlohu chodiť čapovať pivo do lustrov na svietenie, ktoré boli obalené do maskovacích sietí aby sa ľahšie prenášali a nerozbili. Zásoby piva sa nachádzali v neďalekej dedine v sklade POHOSTINSTVO. Samozrejme že moje pracovné cesty sa konali bez povolenia opustiť posádku, rečou vojakov chodil som von načierno. Tak tomu bolo aj večer pred Štedrým dňom. Bez problémov som prešiel dierou v plote kasární a dorazil medzi smutných kamarátov ktorí nemali šťastie prežiť Vianoce vo svojich domovoch. Smútok znásoboval smäd a pivo z sklenených nádob rýchlo ubúdalo. Musel som ísť na doplnenie zásob ešte raz. Usmiata krčmárka Valika bola rada, pretože domáci už chystali dobroty na Vianoce a krčma bola poloprázdna. Ale ako sa hovorí: Tak dlho sa chodí s džbánom po pivo až sa rozbije. Stalo sa. Pri otváraní dverí do ubytovacej jednotky som zakopol o prah a na rozbitom lustri som si porezal ľavú ruku až tak, že došlo k poraneniu tepny a nervu. Krvi bolo veľa, ale problém nastal kto sadne za volant sanitného vozidla a odvezie ma do vojenskej nemocnice v Ružomberku, keďže všetci okrem mňa mali alkohol v krvi. Urobil to až službukonajúci dôstojník s hrozbou že dá všetkých šoférov ktorí pili v službe pozatvárať do basy až budú zelení. Lekári mi ruku náročnou operáciou dali do poriadku a hrozba zatvárania do basy sa nerealizovala. Dôstojník usúdil že pochybil aj on, keďže nevedel o situácii v rajóne kde mal službu. Aj táto vojenská príhoda mi ešte viac pripomenula, že alkohol pre ľudí neprináša nič dobré a ja som zostal pri jeho ignorovaní.

To boli vyjadrenia mojich kolegov dôchodcov z liečenia. Spomienky píšem práve v polovičke septembra, keď už niekoľko dní prší, fúka a na mnohých miestach zalieva voda všetko. Verím tomu, že následky povodní budú za krátky čas odstránené. Ale následky nadmerného užívania alkoholu u mnohých najmä, skôr narodených budú bolestivé a trvalé.

JoRo, september 2024

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"In theory, theory and practice are the same. In practice, they are not." - Lawrence Peter Berra