Nuž, ako som už písala, prikvačila nás zima. Pravdaže, človek musí sem tam vytiahnuť päty aj v takomto počasí a ísť kúpiť niečo pod zub. Minulý týždeň som v supermarkete zastala pri ovocí a zelenine a ...rozhodovala sa, či chceme v tejto zime mať ilúziu skorého, neskorého leta, jesene či zimy. Rozhodla som sa pre zimu a kúpila jablká a pre neskoré leto a zobrala som čučoriedky. Máme ich všetci radi a navyše sú veľmi zdravé. Neobyčajne potrebné pre dvoch pri počítačoch stále prikovaných členoch rodiny. Po večeri som čučoriedky umyla a dala na stôl. Musím priznať boli výborné. Len sme akosi ticho a smutno túto lahôdku konzumovali. Pýtam sa, čo je a Jakub odpovedal, -no vieš, akosi mi je smutno.
-Pre dvanásť mesiačikov, -pýtam sa. -Ako-vieš, pozrel na mňa prekvapene. -Nuž, aj mne je smutno, keď si predstavím, že táto moja obľúbená rozprávka je už celkom o ničom. Naozaj si je len ťažko predstaviť dieťa, ktorému by ste túto rozprávku dnes chceli povedať, ktoré by sa neopýtalo - A prečo nešla Maruška do obchodu?
Navyše, dnešné deti /aspoň tu v Kanade/ len veľmi málo vedia o tom, že ovocie je sezónna záležitosť. Veď v obchode nájdete takmer /hurá, nemajú melóny/ všetky druhy ovocia počas celého roka. O tom, že je sezóna napríklad jahôd sa najčastejšie dozvedia len vtedy, ak ich rodičia vezmú na jahodovú farmu, ktorých je tu, v Ontáriu neúrekom, či na maliny a čučoriedky na ďaľšiu farmu, v semptembri a októbri do jablkových sadov. Pravdaže, taký výlet je zážitok na celý život a nie všetky deti ho absolvujú.

Dnes mrzne až ploty praštia a stromy ťažko vzdychajú. Prišla som do obchodu, kúpiť mlieko. Už pri vchode ma priam ovalila prekrásna vôňa jahôd Dvanásť mesiačikov sem, dvanásť mesiačikov tam, kúpila som.