Včelí med je finálnym produktom včely medonosnej (apis mellifera), ktorá patrí do čeľade blanokrídleho hmyzu. Produkciou medu sa zaraďuje medzi užitočný hmyz. Popri mede, ktorý je hlavným produktom včiel, produkujú tiež vosk, peľ, propolis, jed a materskú kašičku.
Včely sú jediným blanokrídlym hmyzom, ktorý produkuje také množstvo medu, ktoré postačuje nielen na vlastný rozvoj včelstva, ale aj na vytvorenie zásob, o ktoré sa včelár s nimi delí. Dostatočné zásoby medu dokážu včelstvá vytvoriť vďaka tomu, že v čase hlavnej znášky ich spoločenstvo (jedna rodina obsadzujúca jeden úľ pozostávajúci z 2 – 3 nadstavkov) tvorí 50.000 až 80.000 včiel. Na nazbieranie jedného kilogramu medu potrebujú vzlietnuť 2 až 5 miliónkrát, v závislosti od vzdialenosti a výdatnosti nektáru kveteny. Nektár ešte nie je takým medom, ako ho poznáme. Obsahuje 30 – 50 % vody. Donášaný nektár včely počas zbierania a uskladňovania spracúvajú a enzýmovým štiepením v žalúdku menia na med, pričom ho obohacujú niektorými látkami zo svojho organizmu. Medom sa včely kŕmia a prebytok ukladajú do zásob (do medníka). Med v medníku zreje, odparuje sa z neho prebytočná voda a dostáva konzistenciu, ktorá sa od dobrého medu požaduje.
Med je vzácnym liekom a potravinou, ktoré ľudia poznali už v dávnej minulosti. Vedci odhadujú, že včely sa vyskytovali na našej planéte už pred vyše 80 miliónmi rokmi. Podľa posledných nájdených včiel vo fosíliách sa ich vek odhaduje dokonca až na 100 miliónov rokov. Do začiatku pestovania cukrovej repy a z nej výroby cukru, med sa používal najmä v domácnostiach ako sladidlo. Uplatnenie už oddávna našiel tiež v ľudovom liečiteľstve. Neskôr, ale najmä v posledných desaťročiach, sa medu venovala pozornosť jeho skúmaním, najmä chemického zloženia a obsahu minerálnych látok a prvkov. Med obsahuje 30 – 35 % hroznového cukru (glukózu), 35 – 40 % ovocného cukru (fruktózu), 2 – 10 % iných sacharidov, 2 – 12 % dextrínov, 0,1 – 0,5 % bielkovín, 0,1 – 0,3 % minerálnych látok (vitamíny, éterické oleje, kyseliny, nihibíny, glykutylfaktor a iné), 18 – 22 % vody. . Bielkoviny sú zastúpené asi 0,1 - 0,5%. Ich zloženie je rozdielne a závisí od druhu a pôvodu medu. Nachádzame v ňom až 13 druhov amínokyselín vrátane esenciálnych. Pôvod bielkovín má čiastočne rastlinný charakter (z nektáru rastlín), čiastočne živočíšny (z hltanových žliaz včiel). Špecifické zloženie medu závisí najviac od zmesi kvetov navštívených včelami, ktoré med vyprodukovali a líši sa tiež podľa lokality, obdobia, sezóny a jednotlivých včelstiev. Hmotnosť 1 litra medu je približne 1,4 kg. Vysoký obsah dextrínov v mede nie je na závadu, naopak spomaľuje kryštalizáciu medu a tým zostáva med dlho tekutý. Med kryštalizuje rýchlejšie, ak sa v ňom množstvo glukózy približuje množstvu fruktózy. V jasných nektárových medoch je podstatne viac fruktózy než glukózy, a preto tieto medy ostávajú tekuté. Tmavšie medy, najmä medovicové, rýchlejšie kryštalizujú. Táto vlastnosť medu závisí od obsahu dextrínov a od teploty miestnosti, v ktorej med uskladňujeme. Skryštalizovaný med nie je menej hodnotný v porovnaní s tekutým medom. Jeho nevýhodou je, že sťažuje manipuláciu pri jeho užívaní. V poslednom období sa pri spracovaní medu používajú technológie, ktorými sa na začiatku jeho tuhnutia rozbíjajú kryštály a med si zachováva pastovú konzistenciu (pastovanie medu). Med obsahuje jednoduché cukry, ktoré prechádzajú bez akejkoľvek premeny tráviacim traktom do tenkého čreva (na povrch sliznice) odkiaľ sú odvádzané do krvných vlásočníc a do srdca. Táto vlastnosť medu ho zaraďuje medzi energeticky významnú zložku, ktorú možno efektívne využiť pri rýchlej obnove oslabeného organizmu po fyzickej únave, v čase rekonvalescencie, pri príprave športovcov, ale aj v bežnom živote človeka. Med obsahuje minerálne látky a stopové prvky. Sú to soly draselné, vápenaté, horečnaté, sodné. Stopové prvky: železo, meď, mangán, kobalt, zinok, jód, fluór, kyselina kremičitá a ďalšie, ktoré majú veľký význam pre celkové zdravie človeka. Ich množstvo sa pohybuje od 0,1-0,4 %. Minerálne látky, ktoré sú v pôde rozpustené vo vodných roztokoch, dostávajú sa z nej do rastlín a z nich do medu. Medovicové medy obsahujú týchto minerálnych látok omnoho viac. Zrelý med nesmie obsahovať viac ako 21% vody. To, že med obsahuje základné cukry vstrebateľné bez nutnosti enzýmov, je veľmi vhodný pre sladenie kojencom, kde nespôsobuje kvasenie v zažívacom trakte a nerobí plynatosť a bolesti. Sú aj názory, že med deťom do veku dvoch rokov sa nemá podávať. Stopové minerály, hlavne železo a meď sú dôležité pre zvýšenie hemoglobínu v krvi. Prítomnosť fosforu a vápnika pôsobí proti vzniku krivice a horčík pôsobí ukľudňujúco. Z ostatných látok sú v mede organické kyseliny: jablčná, vínna a citrónová. Prítomnosť organických kyselín dodáva medu vôňu a osobitnú chuť. Reakcia medu je kyslá. Amínokyseliny obsiahnuté v mede sú totožné s amínokyselinami zo sektoru hltanových žliaz včiel a peľu. Na bielkoviny je viazaná prítomnosť početných enzýmov. V mede sú obsiahnuté: invertáza, diastáza, kataláza, fosfatáza, ďalej oxidáza, peroxidáza a reduktáza. Zahriatím medu nad 45 stupňov Celzia sa enzýmy ničia a med stráca hodnotné látky.
Keď poznáme zloženie medu a jeho účinky, môžeme z toho vyvodiť, pri ktorých onemocneniach a stavoch je med vhodný na prevenciu a na liečenie chorôb. Oddávna sa med užíval pri zápaloch horných ciest dýchacích, ako sladidlo do pľúcnych čajov, s maslom v teplom mlieku pri zápale hrdla a priedušiek, alebo s rozmixovanou cibuľou proti kašľu. To, že med obsahuje jednoduché cukry, glukózu a fruktózu, obsahuje základné látky pre glykogén, ktorý sa doporučuje pri onemocnení pečene, hlavne pri vírusovom zápale pečene, zápaloch žlčníka a pri poškodení tkaniva pečene liekmi.
Med ako súčasť ľudového liečiteľstva sa využíval predovšetkým na ľahšie poranenia a popáleniny. Rezné rany sa takto hojili bez väčších jaziev. V súčasnosti si med opäť nachádza miesto pri liečení priamo, alebo ako podporný liek popri moderných metódach v medicíne. Antiseptický účinok medu sa využíva s úspechom pri popáleninách, pri vredoch a preležaninách, a to aj v takých prípadoch, keď zlyhávajú konvenčné antibiotiká. Med vynikajúco vstrebáva vodu a vyplavuje hnis a cudzorodé látky z rán. Hroznový cukor obsiahnutý v mede pôsobí osmotickým tlakom na prekrvenie tkaniva a prispieva k zahojeniu rany. Nízky obsah vody a vysoký obsah cukru obmedzuje rast baktérií. Pri oxidácii cukru pomocou enzýmu inhibínu vzniká peroxid vodíka, ktorý má dezinfikačné účinky. Tieto účinky boli známe dlho predtým ako bolo vysvetlené, čo sa skrýva za zázračnou liečivou silou medu, ktorá pomáhala ľudom pri liečení ich chorôb. Dnes je už vedecky potvrdené, že tou tajnou silou je antimikrobiálna aktivita včelieho medu.
Vysoký obsah invertovaných cukrov v mede (60 – 70 %) robí z medu ideálny zásobník energie a ľudský organizmus ju dokáže z nich veľmi rýchlo využiť na zvýšenie telesného a duševného výkonu. Preto sa odporúča v rekonvalescencii, všeobecne pri oslabení organizmu, ale najmä v pokročilom veku ľudí. Je veľmi cenný pre ľudí s horším trávením, pretože cukor v mede je už predtrávený. Med je často súčasťou potravinových zásob horolezeckých výprav.
Dnešný moderný človek, často vystresovaný, si veľmi rád vezme potravu, ktorá je ukľudňujúca, regenerujúca a je navyše chutná. Med znamená vždy obohatenie raňajok. Jeho účinky sa zvyšujú najmä pri pravidelnom užívaní aj v menších dávkach. Napríklad chlieb s medom, lyžička čistého medu, lyžička medu v čaji, lyžička medu v pohári vody ráno na lačný žalúdok, alebo večer pred spaním. Med v čaji má nezastupiteľné miesto, ak podľa druhu čaju správne zvolíme druh medu. Med obsahuje acetycholin, ktorý rozširuje drobné cievy a tým znižuje tlak. Na porovnanie možno uviesť, že jedna lyžička medu má rovnakú výživnú hodnotu, ako dve slepačie vajca. Med je preto veľmi hodnotná potrava. Nové poznatky o mede prispeli k tomu, že potravinársky priemysel ho podstatne viac využíva na obohatenie a skvalitnenie svojich produktov.
Med okrem toho, že dodáva telu energiu bez zaťažovania tráviaceho traktu, povzbudzuje činnosť čriev pri dlhodobej zápche. Naopak, pri neinfekčných hnačkách pôsobí ukľudňujúco. Dextríny obsiahnuté v mede hoja poranenú sliznicu, preto sa med používa tiež pri vredovej chorobe žalúdka, dvanástorníka, alebo sliznice hrubého čreva. Je známe, že med zastavuje rast a rozmnožovanie širokého spektra mikroorganizmov (najmä baktérií). Pokusmi bolo zistené, že použitím medu boli patogenné baktérie umŕtvené v priebehu niekoľkých hodín až dní.
Med znižuje riziko aterosklerózy. Kornatenie tepien je spôsobené usadzovaním cholesterolu v tepnách. Vďaka svojmu vysokému obsahu antioxidantov dokáže oxidáciou cholesterolu zabrániť ich kornateniu (tmavšie medy obsahujú viac antioxidantov ako svetlejšie varianty). Je ideálny obsahom železa, ktoré sa vie postarať o našu správnu krvotvorbu. Obsahuje všetky stopové prvky okrem selénu. Posilňuje imunitný systém a jednou lyžičkou medu pred spaním môžete dokonca zabrániť nervozite a nekľudnému spánku. Med tiež zlepšuje krvný obeh a prekrvenie vencových ciev. Ak sú tieto jednoduché cukry, glukóza a fruktóza v krvi v nadbytku, ukladajú sa vo svaloch a v pečeni ako glykogény. Toto je dôležité hlavne pre pečeň, ktorá s prítomnosťou ovocného cukru fruktózy dokáže zvýšiť tvorbu glykogénu až o 18 %. Med obsahuje v stopových mineráloch pre ľudský organizmus vstrebateľné železo a meď a hodí sa pri liečení detských anémií, pretože zvyšuje hodnoty hemoglobínu. Med sa doporučuje pri neurastenických prejavoch u detí, kde sedatívny účinok medu pôsobí na zlepšenie týchto stavov. Čo je pre kojencov v potrave mlieko, to je pre starého človeka v potrave med. Prináša vylepšenie črevnej pasáže, pôsobí ukľudňujúcim účinkom, predchádza zhoršeniu arteriosklerózy, vylepšuje činnosť svalov a podporuje činnosť pečene. Nadbytok rafinovaného cukru v organizme zapríčiňuje zvyšovanie cholesterolu v krvi a tým zhoršuje artériosklerózu. Med obsahuje PP-faktor, látku, ktorá rozširuje cievy a zosilňuje prívod živín a kyslíka do tkaniva. Med by mal byť základným článkom výživy každého človeka, pretože spomaľuje starnutie tela človeka a kornatenie ciev. Vrcholom ľudského života je obdobie okolo 45 rokov. Od tejto hranice sa už artérioskleróza hlási. Aby sme starnutie spomalili, mali by sme od tejto vekovej hranice využívať antisklerotický účinok medu a včelích produktov a sladiť medom. Med prispieva k rozšíreniu vencových tepien srdca a k lepšiemu prekrvenie srdcového svalu, dáva mu nevyhnutné živiny ako hroznový cukor, vitamíny hlavne B a C, stopové prvky draslík a horčík. Med je súčasťou mnohých liečivých prípravkov, ktoré boli klinicky testované a schválené na predaj v lekárňach, alebo odborných predajňach. Okrem dermatologických prípravkov na skrášľovanie tváre, vyrovnávanie vrások, liečenie zápalov kože, omladzovanie, sú aj proti rôznym ekzémom, psoriáze, opare a ďalších onemocneniam.
Med delíme na jednozložkový, alebo zmiešaný (viacdruhový).
Jednozložkový sa vytáča po ukončený znášky toho-ktorého druhu.
Zmiešaný sa vytáča za dlhšie obdobie, keď včely donášajú z viacerých druhov medonosných kvetov, alebo miešaním jednodruhových. Medzi prvé významnejšie znášky zaraďujeme med z kvetov ovocných stromov, repky olejnatej, lúčnych kvetov (najmä púpava, ale aj celého radu liečivých bylín), bazy čiernej. Osobitnú pozornosť venujú včelári agátovému medu, pre pomerne veľký dopyt po tomto mede. Následne sú medy z lipy, ktorý sa tiež zaraďuje medzi vyhľadávané medy. Medzi ďalšie významnejšie zbery patria medy z poľnohospodárskych kultúr, medy lesné, ktoré sú tmavšie a majú charakteristickú vôňu lesných kultúr – malina, jahoda, černica a pod.
Samostatnú kategóriu tvoria medy z medovice, ktoré sú najmä z ihličnanov, sú tmavé a majú charakteristickú vôňu ihličia stromu, z ktorého pochádzajú. Medovicové medy sú aj z lipy, topoľa, alebo iných stromov, ktoré tvoria medovicu. Z jednodruhových medov sú tiež významné slnečnicové a z ďateliny. Krajovo môžu byť významné aj iné druhy medu. Každý med je nositeľom liečivých účinkov podľa toho, z čoho bol získaný. Medy v mikroskopických množstvách obsahujú aj med bylín a drevín, ktoré samotné sú jedovaté (napr. pivonka, konvalinka, blen, kalina a pod. V našich podmienkach, sú tieto zložky také malé, že pôsobia skôr ako homeopatiká.
Poznatky o mede a jeho spracovaní sa začínajú využívať aj na skvalitnenie medu a rozšírenie jeho ponuky. Do medu sa zapracúvajú najmä vlašské orechy, vyrábajú sa mentolové medy, škoricové medy a ďalšie. Med u niektorých ľudí môže vyvolať alergiu, osobitne medy, ktoré sú dovážané z Ázie, Argentíny, Afriky, alebo sú neznámeho pôvodu. Najmenej alergické sú medy, ktoré sú dopestované z rastlín miesta človeka, v ktorom sa narodil, resp. býva, pretože organizmus si dlhodobo vytvoril na tieto látky obranyschopnosť. Mnohoročné skúseností ukazujú, že najlepšie je med kupovať od známeho včelára, ktorého kupujúci poznajú. V súčasnosti sa tieto odporúčania dávajú do pozornosti aj smernicami Slovenského zväzu včelárov, ktoré sú prevzaté z Európskej únie. Preferuje sa tkz. predaj medu z dvora.
Pokiaľ sme odkázaní na kúpu medu v obchode, je dôležité si pozorne prečítať odkiaľ je med dovezený, kto je spracovateľom, o aký druh medu ide, aké konzervačné látky obsahuje a aká je jeho lehota na spotrebu. Kvalitu medu môžeme posúdiť aj vizuálne. Po otvorení aj podľa vône. Slovenské medy svojou kvalitou patria medzi svetovú špičku, majú svoju tradíciu a sú aj vývozným artiklom, najmä do okolitých krajín. Medzi menej lichotivé poznatky patrí štatistika spotreby medu na jedného obyvateľa na Slovensku, keď priemer za rok je len 0,25 kg. Odporúčaná spotreba je asi 6,5 kg na osobu. Svojim obsahom a účinkami si to naozaj zaslúži.

Autor : Ing. Štefan Demeter, CSc., e-mail : severel@zoznam,sk