Tak už sa to stalo. Nie presne po pät a pol roku, lebo asi rok som o teamoch v Toronte vedela len to, že mame Leafsov. Lenže ako sa neskôr ukázalo, v NBA, čo je súťaž družstiev v basketbale podobná NHL , máme z Kanady jediného zástupcu a tým sú práve torontskí Raptorsi.
Nuž a pretože pozerať NHL nie je práve to, čo sa človeku žiada /aj keď aj napriek tomu pozeráme hoci nie veľmi pravidelne/, začala som si všímať našich Raptorsov. V tom čase to nebolo nič moc. Mali sme nejaké slávne "esá", ktoré však, práve preto, že umiestenie družstva v lige nebolo bohvieaké sa rozhodli simulovať všelijaké zranenia /no možno aj nie celkom simulovať, ale stále trvdili, že majú bolesti a sedeli na lavičke a nepomohli klubu pohnúť sa ďalej, hoci po podpísaní zmlúv so známymi a úspešnejšími klubmi hrajú stále/. Cena lístkov zodpovedala umiesteniu a tak som stále hovorila, poďme niekedy na Raptorsov. Najmä minulý rok, keď Leafsovia hrali ako hrali, čiže ich hra mala takú kvalitu ako za korunu nožik. Lenže pravdaže, jedno je chcieť a iné je ísť. Nie a nie sa vytrepať a keď sme sa spamätali, všetky lístky boli vypredané, lebo naši Raptorsi boli na najlepšej ceste vyhrať divíziu. A aj ju vyhrali!!!
Nuž sme si tohto roku kúpili kanál Raptorskej televízie, aby sme videli všetky zápasy. A pod stromčekom som našla /okrem iného/úžasný vianočný darček - lístky na Raptorsov. A tak sme šli. Práve po sérii veľmi nešťastných prehier. Ale ako ja tvrdím, ja vydržím s Raptorsami až do trpkého konca. Nebudem napínať, v ten deň "sme" vyhrali.
Na rozdiel od hokeja /je pravda, že ja som na štadióne nebola, ale moji chlapi boli a prišli absolútne sklamaní/je na basketbale skvelá nálada. Asi treba vysvetliť, prečo boli sklamaní. Vo svete, alebo prinajmenšom v tom našom svete, je to tak, že všade vládne reklama. Čiže počas zápasu sa tento párkrát, alebo skôr často preruší a televízny divák vidí reklamu. Zvyčajne nevidí, lebo buď ide na WC, alebo si zapáliť atď. Divák na štadi óne však zvyčajne sedí a trpí.
Aj na basketbale sú pravdaže prestávky, tréneri berú oddychové časy. Lenže počas nich sa vždy niečo deje. Buď sa losujú vstupenky, alebo maskot Raptorsov robí stojky, neodmysliteľnou súčasťou sú dievčatá, ktoré tancujú moderné tance, hudba buráca, skrátka, ten hluk sa dá len ťažko opísať, ale akosi to tam, na tvári deja, neprekáža. Odhliadnuc od toho, že o nude nemôže byť ani reči. Jediné, čo nechápem je, ako sa môžu hráči a tré neri sústrediť, ale - sústredia sa. A aj diváci sa, napriek všetkému sústredia, búrlivým povzbudzovaním a potleskom oceňujú každú dobrú prihrávku, každý kôš, ten trojkový ešte búrlivejšie, rovnako ako stý bod.
Súťaž je momentálne ešte ani nie v polovici. Neviem, či sa Raptorsom podarí zopakovať vlaňajší úspech. Máme silnú konkurenciu. Každopádne, tak či onak, bez ohľadu na všetko, je to výborný klub a chodiť na ich zápasy je vskutku výborný zážitok.