V lete ľudia obyčajne hovoria o počasí a o tom, ako strávili, alebo chcú stráviť dni plné slnka, vône kvetov, trávy, sena.
Nuž musím povedať, že čo sa mňa týka, toto leto hovorím skôr o smetiach. Nielen preto, že letných dní sme doteraz mali pramálo, ako hovorí sused Mark, na leto leto stále čakáme -ukazuje sa, že už bude - ale hlavne preto, že s príchodom leta podľa kalendára u nás v Toronte začal štrajk mestských zamestnancov. Kdečo v meste ostalo ochromené, ale čo sa mňa (myslím, že nielen mňa) najviac týkalo, bol štrajk smetiarov. Tu sa to vola síce vznešenejšie, ale na veci to nič nemení.
Keď som už v tej smeťovej tematike, vysvetlím ako to funguje, aspoň čo sa majiteľov domov a používateľov ulíc týka. Na zber smeti máme od mesta kalendár, kde sa presne píše čo a ako. Máme tri druhy kontajnerov. Menši, zelený, ktorý odvážajú každý týždeň je na kuchynský odpad, ale možno tam dať aj použité servítky, plienky i vreckovky. Modrý veľký, ba až obrovský konajner slúži na recykláty, ktoré sa striedavo odvážajú s inak nepoužiteľným odpadom každé dva týždne. Pri "normálnych" smetiach sa od jari do neskorej jesene ba až zimy odváža aj záhradný odpad. Ak si človek pozorne všíma kalendár, v podstate nemá problém. Každý majiteľ domu musí postaviť dotyčné kontajnery pred dom v príslušný deň, u nás je to streda, a obyčajne, kým sa ráti domov z práce, stoja vyprázdnené. Naše boli takto opatrené v stredu, 17. júna. Hoci sme vedeli, že ak sa radnica s odbormi nedohodnú tak štrajk začne 22. júna, predsa len sme sa optimisticky pozerali na prežitie, aj v prípade štrajku, o ktorom sme predpokladi, že skončí rýchlo. Nedohodli sa, a štraj začal. Keďže zároveň začalo aj leto, už v prvý týždeň sa ulice zmenili na mierne zapáchajúce smetisko. Mesto zriadilo dočasné smetiská v niektorých parkoch -nasťastie nie v našom - ľudia protestovali, leto síce odišlo, ale prišli búrky s obrovským množstvom vody, čiže smeti na "smetiskách" plávali, hnili, smrdeli. Ono je síce pravda, že na tieto miesta nikto nevyhadzoval smeti nezabalené v poriadnych igelitových vreciach, lenže naši raccooni, veverice ba i potkany si z toho veľa nerobili a nerobia. (Raccooni sú takí špecialisti, že dokážu otvoriť aj zelený kontajner, ktorý bol pôvodne vymyslený práve na to, aby im v tejto činnosti zabránil.) Vrecia popretŕhali a čo sa im hodilo, zjedli, ostané aspoň, tak ako to robia vždy, porozťahovali.
Mesto prelepilo smetné koše na uliciach a treba priznať že zo začiatku to obyvatelia tolerovali. Lenže štrajk úspešne pokračoval a ľudia zľahostajneli a začali k smetným košom na uliciach nosiť smeti aj z domácností. V našom bezprostrednom susedstve, kde sú v podstate takmer všade domy so zadnými záhradami, sme sa snažili po prvé zredukovať odpad, napríklad tým, že sme nevarili zemiaky, ani inú zeleninu s množstvom šupiek, prípadných hostí z iných miest na rozlúčku nabaliť smeťami -aspoň recyklátmi- , potom smeti nejako ukladať na zadné priestory. Akosi sa nám nezdalo vhodné ísť zaniesť niečo na dočasné smetiská. Nielen preto, že tam autá stáli v dlhých šórach, ale aj preto, že pri predstave, že by takéto niečo zriadili v našom parku nám stáli vlasy dupkom. Tak prečo robiť niečo niekomu, keď človek nechce, aby to robili jemu.
Takže u nás bol poriadok, lenže človek aj tak cítil namiesto vône kvetov smrad smetiska, na ktoré sa úspešne zmenilo celé mesto. Navyše, nie sme krti, nemohli sme žiť v dierach, museli sme ísť aj na hlavné ulice. Skrátka, žili sme v smrade a v strese až do piatku 31. júla, kedy sa štrajk oficiálne skončil. Ako prvé pri upratovaní prišli na rad ulice a dočasné smetiská v parkoch. Nič proti tomu. Už v nedeľu smrdelo mesto podstatne menej. Majitelia domov mali počkať na odvoz smetí podľa kalendára. My do stredy 5. augusta. Nevedeli sme sa dočkať a presne podľa pokynov celá ulica vyložila smetné nádoby dovtedy pekne uschované, na chodník už v utorok večer. To pre prípad, že smetiari prídu zavčasu ráno. Celú stredu našu a niektoré priľahlé, dovtedy ako tak chránené pred následkami štrajku ulice, lemovalo obrovské množstvo smetí, tentokrát nielen v na to určených kontajneroch, lebo sa do nich nezmestili. Smetiari neprišli vôbec. Vo štvrok ráno sme zametali smeti, ktoré v igelitových vreciach boli ľahkou korisťou pre raccoonov (vraj medvedík čistotný, máš ho vidieť, ale pekný je potvorák) a znova ich dávali do vriec. Ale stal sa zázrak, vo švrtok podvečer sme začuli najkrajšiu hudbu akú si viem predstaviť, ZVUK SMETIARSKYCH ÁUT.
Čiže po siedmich týždňoch sme sa zbavili toho najhoršieho, a síce kuchynského odpadu. Smrad však ostal, pretože mnohé smeti po zásahu racccoonov a veveričiek vytiekli. Našťastie nedeľné lejaky zmyli aj posledné stopy tohto hororu.

Je tu takmer prostriedok augusta. V komunitných parkoch sa ligoce voda v bazénoch, deti sa kúpu, život sa dostáva do normálnych koľají. Dokonca aj leto sa rozhoduje, že predsa len bude.