Jednou z najfotografovanejších kultúrnych pamiatok na Slovensku je kostolík sv. Michala Archanjela ležiaci na západnom výbežku Pliešky, súčasti krajinného celku Tríbeč. Poloha miesta je z geografického hľadiska bodom, kde sa stretáva pohorie s nížinou. Z dedinky Drážovce ležiacej pod kostolíkom sa vinie asfaltová cesta až po rázcestie s tabuľkou udávajúcou smer k pamiatke. No ďalej je už len prašný, rokmi vychodený chodník, ktorý pomaly zarastá a zužuje sa pod náporom košatejúcich borovíc a listnatých stromov. Na jar tu sladko vonia lipa a spolu s bzukotom včiel navodzuje atmosféru vidieckej idyly. Približne desať minút chôdze od informačnej tabuľky sa návštevník ocitne na kopci, kde les ustupuje lúke a ponúka tak veľkolepý rozhľad na okolitú krajinu. Kostolík sa vypína nad hlavnou príjazdovou cestou smerujúcou od Topoľčian a Prievidze do Nitry. V poslednom období sa tejto pamiatke ušla nebývalá pozornosť. Sakrálna stavba inšpirovala mnohých umelcov. Napríklad výtvarník Jozef Bubák si motív kostolíka, ako symbolu ranej christianizácie nášho územia, zvolil za predlohu na rub päťdesiatkorunovej bankovky. Realizácia tlače prebehla v kanadskej Ottawe v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a na začiatku nového tisícročia (www.nbs.sk ). Reprezentatívne orientovaná kniha s množstvom farebných pohľadov na kultúrne pamätihodnosti ale aj na prírodné bohatstvo Slovenska bola vydaná v roku 2007 pod názvom Slovensko. Objektív autora fotografií Laca Struhára zachytil rozmanitosť krásy krajiny v rôznych ročných obdobiach. Na prebale knihy môžeme vidieť siluetu kostolíka sv. Michala postavenom na vápencovom podloží. Pamiatka sa nevyhla ani propagácii v komerčnom priemysle. Jedna z popredných energetických spoločností v krajine si ju zvolila za predlohu na plagát v reklamnej kampani. Obraz tejto románskej stavby sme mohli vidieť aj vo filmoch sťaby kulisu. Najzaujímavejším a najznámejším snímkom, je historický film Adam Šangala.
Čo ale vieme o pôvode a minulosti tohto miesta?

Najnovšie poznatky o histórií kostola a jeho okolia priniesol archeologický výskum, ktorý sa uskutočnil v troch etapách a to v rozmedzí rokov 1990 až 1997, pod vedením profesora Alexandra T. Ruttkaya. Bližšie sa o výsledkoch výskumu môžeme oboznámiť v zborníku venovanom Nitre a okoliu, kde pod názvom Archeologický výskum kostola sv. Michala v Drážovciach a na jeho okolí, vedec predstavuje históriu miesta vo svetle nových poznatkov (Ruttkay, 2005). Pomocou vedecko-výskumných prác profesor Ruttkay datuje zrod pamiatky najneskôr už do polovice 11. storočia. Taktiež informuje o výsledkoch bádania v bezprostrednom okolí sakrálnej stavby. Kedysi tu bolo pohrebisko a nálezy z hrobovej výbavy svedčia o spôsobe života ľudí a ich životnom prostredí. Prvá zmienka o obci Drážovce je zachytená v písomnej pamiatke z roku 1113. Ide o takzvanú Zoborskú listinu. Faksimile Zoborských listín z roku 1111 a roku 1113 je možné vidieť v Diecéznom múzeu, jedinom svojho druhu na území Slovenska, so sídlom na nitrianskom hrade. Okrem písomných pamiatok (Nitriansky evanjeliár, cyriliká, Kyjevské listy...) sú v expozícií vystavené kópie ale i originály archeologických vykopávok, čo je pre názornosť zdokumentované ilustračnými mapami. Expozícia je bohatá na liturgické predmety a artefakty, ktoré sa nám dochovali a sú súčasťou zbierky známej ako katedrálny poklad (www.biskupstvo-nitra.sk/diecezne-muzeum ). Napriek tomu, že predmetom článku je kostolík sv. Michala je namieste spomenúť aj múzeum vzhľadom na skutočnosť, že expozícia je vzácnym dokumentom o histórií mesta a počiatkoch christianizácie Slovenska od čias Veľkej Moravy.
V súčasnosti je kostolík sv. Michala cieľom mnohých turistov. Snáď najobľúbenejšou trasou je chodník vedúci od liečebného ústavu na Zobore cez Meškov vrch a Pliešku ponad drážovské vinice ku kostolíku. Ideálna nedeľná prechádzka, v tejto ročnej dobe (apríl máj) láka svojou sviežou zeleňou, ktorá sa už čoskoro (júl, august) zmení na trasu s vôňou sena a borovíc v páľave poludňajšieho slnka. Krátka námaha je korunovaná nielen pekným výhľadom na krajinu, ale vo večerných hodinách aj nebývaním zážitkom, ktorý ponúka západ slnka.

Tento článok nemá za úlohu suplovať štúdium materiálov k dejinám či obdobiu románskeho slohu u nás alebo k bližším archeologickým konsekvenciám vychádzajúcim z podrobného výskumu uskutočneného profesorom Ruttkayom. Je to len krátky materiál a zároveň správa o malej časti zdrojov informácií, z ktorých sa možno dozvedieť viac o nás a našej histórii. Cieľom je vzbudiť pozornosť o poznanie miest a budovanie akejsi vnútornej potreby po kultúrno-ekologickom vyžití v zmysle naplnenia duchovna človeka. A taktiež chce oboznámiť čitateľa s pamiatkou, ktorú možno niekedy niekde videl. Každopádne, ak vás kostolík sv. Michala Archanjela zaujal, mate len jeden deň v roku, kedy sa môžete pokochať vnútornými priestormi. Každoročne na pamiatku svätého Michala sa tu koná slávnostná omša. Ktovie, možno na jeseň sa stretneme pri dražovskom kostolíku.

Stanislava Knapčoková