Fašiangy sú obdobím zábav a plesov, koré začína 6. januára a končí štyridsať dní pred Veľkou nocou. Pracovníčky Oddelenia doplňovania a spracovania dokumentov Slovenskej národnej knižnice v Martine, teda časť doplňovania, už ako tradične nezaváhala a rozhodla sa usporiadať malé fašiangové posedenie dňa 10. 2. 2010.
Využili sme na to zatiaľ málo využívané priestory Libressa vo vestibule budovy SNK. Chceli sme mať pri posedení aj kultúrny program. Bohužiaľ, na nácvik sme mali len dva a pol dňa. Preto sme prišli na nápad, angažovať nejakú hviezdu zvonka. Podarilo sa! Medzi pracovníčky zavítala baletná primabalerína, zaslúžilá umelkyňa Sovietskeho zväzu Aksiňa Ivanovna Pliseckaja, aby nám na svojom turné po svete z Ontária cez Mexiko (pre neznalých pomerov – Ontário-jazero medzi Sučanmi a Turčianskymi Kľačanmi, Mexiko-miestna časť Vrútok za štrekou /železničnou traťou/) predviedla svoje umenie v ukážke baletu Piotra Iľjiča Čajkovského Labutie jazero. Jej strhujúce umenie vyprovokovalo miestnu umelkyňu Hebzibah z Jordánu (opäť pre nemiestnych - maličká riečka tečúca cez Priekopu), ktorá sa k vystúpeniu primabaleríny spontánne pridala. Do hudby Čajkovského zneli slová libreta:

Labutie jazero
Z Ontária cez Mexiko letí labuť biela,
znavená chce oddýchnuť si,
vystrieť svoje kriela.
Tíško zlieta a pristane.
Ubolene stenká, ani nevie, že zosadla
v Librese SNK.
“Tak sa trochu zrelaxujem,
prečítam si zopár tlačí.
Možno nájdem si partnera,
snáď niekto sa mi zapáči”.
Nevedela krásavica snehobiela,
že sa veľmi mýli.
Nenašiel sa veru žiadny,
komu by šepkala “môj milý”.
A tak čaká dodnes ľahkokrídla kráska,
verí, dúfa, sníva,
že postretne ju láska.
Číta labuť vedychtivá,
všetko na čo pride.
Zabudla už na svoj svet,
tá už veru neodletí,
nikdy neodíde.
Stala sa z nej knihovníčka okresného formátu.
Tragédia obrovská – bez lásky a bez platu.
Tak sa smutno smutne
končí príbeh čarokrásnej labute.
Prosím spomínajte na ňu s láskou,
nezabudnite.

 Po tomto úžasnom umeleckom zážitku sme si pochutnávali na klobáskach, šiškách a

ostatných fašiangových dobrotách, ktoré sme občas spláchli nápojom podľa vlastnej chuti .
Porozprávali sme sa o všeličom, na čo počas pracovnej doby nemáme čas, stretli sa našimi bývalými pracovníčkami.
Skrátka fašiangové posedenie sa vydarilo a už sa tešíme na nejakú ďalšiu podobnú akciu.
Možno sa nám opäť raz podarí získať do nášho programu nejakú svetovú starr.
Autorka básne: Edituška
Text: Anna