Posledný marcový týždeň opäť patril na Slovensku knižniciam. Slovenská národná knižnica v Martine neostala bokom. Okrem troch výstav a rôznych podujatí sa pracovníčky Oddelenia doplňovania, Archívu literatúry a umenia a Oddelenia bibliografie predstavili dramatickým pásmom "Ako ženy menili svet".
Zistili sme totiž, že marec nie je len Mesiacom knihy, ale aj Mesiacom histórie ženy. A tak Týždeň
slovenských knižníc bol skvelou príležitosťou ukázať, ako ženy prispeli k duchovnému a kultúrnemu bohatstvu ľudstva.
Réžie sa ujala ako vždy Edita Mäčková. Z množstva historických postáv sme nakoniec spoločne vybrali päť žien. Päť bolo tak akurát, lebo viac účinkujúcich sme aj tak nezohnali. Nehovoriac o tom, že viac postáv by naše obecenstvo asi ani nezvládlo.
Sprievodné slovo sme ako vždy zverili Gabike Hamranovej, ktorá postupne uviedla na scénu Pramatku Mí šu /Mirka Trnovská/, veľkomoravskú kňažnú Stanislavu /Stanka Knapčoková/, uhorskú kráľovnú Beatrice Aragónsku /Majka Nebošková/, prvú slovenskú herečku Aničku Jurkovičovú /Evka Martinusíková/ a slovenskú spisovateľku pre deti Ľudmilu Podjavorinskú /Martinka Skachová/. Každá z nich sa ukázala ako úžasná herečka, ba zdalo sa, že ani nehrajú, ale svoje postavy žijú.
Jednotlivé postavy uviedol dobovou hudbou Ľubo Jankovič. Réžiserku Editu a pomocnú réžiserku Annu hrialo pri srdci, keď videli záujem publika. Ani tie najmenšie školopovinné deti nevyrušovali, všetkých naše postavy zaujali. Po prezentácii si mohli diváci pozrieť panely, na ktorých sme predstavili nielen naše postavy, ale aj dobu v ktorej žili. Divákov zaujali aj dobové dekorácie, ktoré nám veľkodušne zdarma požičal Ing.Vladimír Bullo zo svojho antikvariátu. Napriek zhonu, nervozite, tréme a strachu, či to všetko stihneme do začiatku, podarilo sa nám urobiť krásne dramatické pásmo, ktoré oslovilo malých aj veľkých, mladých aj starých.
Zrazu bol piatok poobede a nám bolo ľúto, že sa Týždeň slovenských knižníc už skončil. Ako po iné roky, tak aj tento rok sme si pri príprave pásma hovorili, že na rok už určite nebudeme nič robiť. V piatok poobede sme si hovorili, že na budúci rok budú mať výročie Cyril a Metod a že by nebolo od veci pripraviť na TSK niečo, čím by sme oslovili ľudí a ukázali naše krásne pamiatky z Veľkej Moravy. Ale to je už budúcnosť.
Preto si aj touto cestou dovoľujem poďakovať nielen menovaným, ale aj všetkým nemenovaným /veď oni už vedia, o koho ide/.

am