Prvý apríl

By Marta

Akosi sme už zabudli na staré zvyky, keď sme si na prvého apríla robili nevinné a niekedy menej nevinné žarty, z koho iného, ako z našich blízkych. možno sa prvým aprílom dnes ešte zaoberajú deti, my dospelí sme už akýsi vážnejší či dôstojnejší. A možno sme len s vekom stratili tú neopakovateľnú detskú radosť, ktorú sme cítili, keď sa nám podarilo niekoho dobehnúť. Dnes už vlastne ani nevieme, z čoho tento zvyk vznikol. čo bolo práčinou jeho vzniku. Isté je, že je rozšírený, poznajú ho aj tu, v Kanade. Nuž a ukazuje sa, že ak aj ľudia sú k starým zvykom ľahostajnejší, napokon, tohto roku pripadol tento deň na nedeľu, takže ťaždko povedať, kto si robí vtipy a z koho, ono sa to viac vidí v školách a na pracoviskách, tak sa o prvoaprílový vtip postarala príroda. Tá si z nás tu vlastne robí prvoaprílové vtipy od začiatku zimy a pekne pokračuje aj po kalendárnom príchode jari. No a dnes ráno nás prekvapila snehovou pokrývkou. Sneh schoval novú zelenú trávu, rozvinuté lístky stromov a kríkov, kvitnúce listnaté stromy, ba i kvitnúce narcisy a iné jarné kvietky. Keď k nám po Jozefovi zavítalo leto, pretože aj tu, v severnejšej časti Ontária sme mali vyše dvadsať stupňov Celzia a začalo všetko rašiť a vtáci od skorého rána spievali svoje svadobné spevy, hovorili sme si, že asi príroda vie, čo robí a že teda bude teplo. Nuž bolo asi týždeň, vytiahli sme letné oblečenia, mládež chodila naboso (tu sú cesty predsa len čistejšie) niektorí odvážlivci sa už aj na pláži opaľovali v plavkách a zrazu prišlo ochladenie. Najprv len mierne, potom v noci mráz vyše sedem stupňov, potom mierne oteplenie, sneženie len tak na oko a dnes 1, apríla to pred našou verandou vyzerá presne tak, ako tých pár dní v zime, keď naozal bola zima. Akurát je len okolo nuly. Nuž čo, je prvý apríl, no nie?

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

“A society grows radioactive when old women try to start World War Three on a planet they know they won’t have to live on.”
~ New Australian proverb