Bratislava

By Marta

Tak už je to tak, Bratislava dnes olavuje (oslavuje?) 67. výročie oslobodenia. Neviem, už desať rokov som ďaleko za morom a už desať rokov si toto výročie pripomínam v Kanade v tichosti. Myslím na ten prvý rok po tzv. nežnej revolúcii, kedy som spanikovala a niekde na rohu kúpila narcisy a bežala na Slavín. Tam som zistila, že nielen ja, ale veľa iných ľudí tam prišlo s narcismi a tulipánmi. Bola to prvá jar po veľkej zmene a nikto z tých, čo tam predtým oficiálne chodili, a ktorých ukazovali v televízii, neprišiel. Zato tam prišiel každý, kto si ešte stále v tom čase po 54 rokoch cenil fakt, že môže žiť a vychovávať svoje deti v mieri, a kto sa chcel, aspoň takto, za túto výsadu poďakovať. Neskôr sme akosi ten mier znehodnotili. Najprv pamiatku na deň kedy k nám prišiel, po ktorom sa volalo námestie, neskôr to ďalšie, ktoré sa nachádza pred prezidentským palácom, sme premenovali z Mierového námestia na čosi. Dnes tak rozmýšľam, že obidve tieto premenovania mali hlbší zmysel, zmysel, ktorý sme si vtedy neuvedomili a neboli by sme mu asi ani uverili. Veď sa všetko zdalo také úžasné. Išlo asi o to, pripraviť nás na to, že naša spoločnosť nejde dopredu, ale hodne, hodne ďaleko dozadu. To, o čom naša povojnová generácia čítala v knihách autorov ako Margita Figuli, Fraňo Kráľ a ďalší a nám sa to vtedy zdalo ako nepríjemná rozprávka, sa zrazu začalo premieňať na skutočnosť. Skutočnosť, v ktorej väčšina obyvateľov na Slovensku dnes žije. Ale dnes je deň sviatočný, dnes je to 67 rokov odvtedy čo nám tí, ležiaci pod Slavínom /ale našťastie aj tí, ktorí prežili/ priniesli MIER. Takže vďaka. Lebo nech sa na všeličo pozeráme dnes inak, niektoré hodnoty ako mier a zdravie ostávajú nemenné.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"A society grows great when old men plant trees in whose shade they know they shall never sit.”
~ Ancient Greek proverb