4. Ferko a Marika

By Jožko

December 5, 2012

Slniť úlohy nad tisíc percent, doniesť starším vojakom večeru na izbu, oholiť sa, vzorovo upraviť. Tí šťastní dostanú povolenie krátkodobo opustiť ubytovací priestor. Na bráne ponúknuť cigaretami službu a mohlo sa vyraziť do iného ako zeleného sveta !

Nášmu spolubojovníkovi, menom ktoré oslavoval devätnásteho marca aj v prechodnom roku prischlo meno Ferko. Už si nepamätám prečo. Zrejme pre jeho opálenú tvár s výrazne rezaným rímskym nosom, stále sa hompáľajúce predĺženými rukami a málovravnosť prischla tomuto lazníkovi z okolia Krupiny. Nemal to ľahké. Než si stačil rozmyslieť čo odpovedať na otázky počas školení mužstva bolo po dialógu za čo nespravodlivo trpel. Neviem prečo, ale Ferko ma pasoval za svojho kamaráta. Možno aj tým, že mnohokrát som sa mu snažil pomôcť pri formulovaní odpovedí na otázky večne zvedavých inštruktorov. Pod dlhom okúňaní a sporadických vetných spojení som pochopil jeho snahu o dialóg so mnou. Požiadal ma, aby som byť pisateľom listov pre Máriu, podľa mena a adresy na lístočku, ktorý si vypýtal jeho spolujazdec na parkovisku kde parkoval autobus plný usmiatych dievčat. Jej bydlisko bolo v Pribinovom meste. Písať! Čo písať ? Nechal to na mňa. A tak som v jeho mene písal. Času na písanie medzi tankovaním vozidiel som mal dosť. Pumpa ktorej som velil bola osadená na odľahlom mieste kasární a malá betónová búdka mi poskytovala pokoj na rozmýšľanie i písanie. Inšpirácia o čom písať som mal od tých, ktorí si radi na chvíľku chceli oddýchnuť od výcviku a rozpovedať čo sa im prihodilo a videli, skôr ako sa vrátia do plnenia povinností spojených aj s obsluhou vojakov druhoročiakov, inak „staré páky“ alebo „mazáci.“ Tak som písal. Ako nám je dobre, ako sa zabávame, ako chodíme na turistické vychádzky do prekrásneho lesmi a kopcami obdareného Liptova. Ako športujeme a chodíme počas vychádzok aj do miestneho kina, kde však na škodu veci sedia väčšinou iba vojaci. A ako by sme boli radi zvýšenému výskytu dievčat.

Ferko mi po prečítaní a odoslaní listov mi začal prinášať dobroty poslané z domu i keď bol rodený samotár ktorý myslí najskôr na seba. Jediný ja som mal možnosť otvoriť a vybrať z jeho objemných balíkov z domu voňajúcimi  civilom. Dlhé suché klobásy, syrové korbáčiky šúľané na kolene, zadymený ovčí syr a ohnivú slivkovú vodu. Ale aj makové a orechové koláče, ktoré pred pečením dostatočne nakysli. Nemohol so sklamať. Písal som o jeho i moju dušu !

Marika odpovedala skvoste. Bolo poznať že sa chce stať učiteľkou. S úspornými výrazovými prostriedkami a pravopisom prináležiacim rodáčke z lona Slovenska postupne spoznávala povahové črty Ferka. Teda aj moje, pretože bolo ťažko urobiť deliacu čiaru medzi nami. Aj ho pochválila ako sa krásne a obrazne vyjadruje v intenciách jeho rodného kraja. Veď mi aj trvalo než som prečítal a naštudoval zvyky a reč rodákov z roztiahnutých samôt zvaných lazov.

Zima prešla a Marika začala v listoch jemne naznačovať, že na Veľkú noc spolu s kamarátkou Jankou navštívi svojich príbuzných, ktorí akoby náhodou bývalú blízko nášho zeleného, dočasného pobytu. Pohroma sa blížila ! Odpísať že budeme práve bojovať ? Alebo je v kasárňach epidémia ? Nie. Ferko po ďalších dvoch balíkoch rozhodol, že pôjdeme na vychádzku a rande obaja. On s Marikou a ja s Jankou . Stalo sa. Celý rozhovor medzi nami sa viedol v duchu otázok dievčat a môjho monológu odpovedí až do rozhodnutia, že Marika s Ferkom pôjdu k jej príbuzným. Janka bola príjemná spoločníčka. Vychvaľovala Ferka ako vie krásne písať a rozmýšľať o budúcnosti s Marikou. Ako krásne i keď nesmelé vie písať rýmovačky pri ktorých obe neraz plakali. Určite jej Marika niektoré listy dovolila prečítať. Bol som v tom po uši. Darmo som si upchával svoju pusu a snažil sa hovoriť a myslieť po laznícky. Nevyšlo to ! Janka zistila že podozrivo dobre poznám obsah oných ružovo zelených listov. Nepomohlo ani moje nežné pohladenia v šere kina. Bol som prezradený, ale Janka sama rozhodla, že Marike o našej maličkom vojenskom úskoku nepovie nič, nech sa sami rozhodnú ako ďalej. Ferko nepochodil zle. Marika rozprávala a on iba múdro prikyvoval. Ako inak. Nežné pohlavie má radšej tichých a počúvajúcich chlapov. Marika a Ferko si písali menej ale o to viac sa osobne spoznávali. Moje výdavky na písanie a vymýšľanie nových príhod chlapcov v zelenom bez vyzradenia vojenského tajomstva poklesli. Ale Ferkova kamarátska náklonnosť voči mne nie. Veľa som sa naučil od chlapca z lazov, spolubojovníka zo zelenej oázy skutočného kamarátstva.

Rok po skončení vojenčiny, ktorá skutočne robí z chlapcov chlapov som dostal pozvanie na svadbu Mariky a Ferka.



← newer | older →

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

Thanks for reading.

Нравственные устои наших руководителей образованием и культурой восхищают своим полным отсутствием @nourlnews @Dasssha2010

Нравственные устои наших руководителей образованием и культурой восхищают своим полным отсутствием @nourlnews @Dasssha2010


Publishers and activists come together to say NO to DRM on ebooks

Publishers and activists come together to say NO to DRM on ebooks

Weblog Archives

Recent Features

Recent Videos

Recent Photos Gallery

Most Viewed Blog

Links

  • Lauren A. Colby
  • Not f'd — you won't find me on Facebook
  • ANTI-STATE•ANTI-WAR•PRO-MARKET
  • Môj veréjny mediagoblin
  • Kniha vitazstvo nad rakovinou
  • English to Slovak Slovak to English (certified)
  • Video vitazstvo nad rakovinou
  • gentoo.org
  • Made with Django.
  • Go To Project Gutenberg
  • Stanislaw Lem
  • Slashdot
  • [FSF Associate Member]
  • Weather
  • http://www.iherb.com
  • Mastodon