3. Pé Ha Mák

By Jožko

Rota Ká 4, kde som bol po úspešnom zvládnutí čistiacich prác a spečatením prísahou pridelený, dúfam že neprezradím vojenské tajomstvo, sa nachádzala pod majestátnym Barancom. V samej zeleni ihličnanov s roztrúsenými obydliami vojska a papaláštva. Moji spolubojovníci už mali pridelené miesta. Šoféri, kuchári, obsluha techniky. Iba ja nie. „ Ty si to vyžral. Budeš chovať prasce v prasačáku“, dávali mi jasne najavo nevôľu že to nebudú oni. Po obede prišiel rad na mňa. Do vtedy som si oprášil vedomosti z chovu domácich zvierat. Ale spomínal som si iba na ich skony a následné zabíjačkové dobroty. Neviem prečo, ale otázky ktoré mi kládla trojčlenná komisia sa netýkali udomácnených kancov. Boli o mojej robote pred nástupom do zeleného. „Súdruh vojak, budete skladník PHM“, znel rozsudok. Nevedel čo to je. Po verdikte zapisujúci vojak pelášil všetkým oznámiť, že PéHaMákom budem ja. Tie závistlivé pohľady, horšie ako pred prasačákom.

Pumpa, s dvomi stojanmi a skladom mazív bola zaklinená v rohu objektu. Že vraj z dôvodu utajenia a bezpečnosti. Zdeno Holba, už bývalý PéhaMák mi dával mazácke rady. „ Pepo, dát múžeš, je toho dost. Ale za peníze nedávej a nevynášej ven.“ Myslel tým potravu do motorov ktorej bolo v podzemných nádržiach nad zapísaný stav. Ukázal to výsledok protokolu ktorým mi odovzdal objekt.

Prví návštevníci boli súdruhovia utajení. To som spoznal ihneď ako obaja prišli v civile a bandaskami v rukách. Zabudli na svoje účesy ozdobené vytlačenou jazvou od brigadírky. Ich požiadavku na natankovanie som rázne odmietol. Aj ich ponúknutú peňažnú odmenu. Neuspeli. Ja som však prvú skúšku kontrášov uspel. Mohol som čapovať do smädných a bezodných motorov a spolubojovníkom odlievať čistiaci benzín na vychádzkové šaty.

Boli aj horúce chvíle. To Peter, už otec z hlavného mesta nechcel čakať kým vypíšem papiere a chcel sám natankovať Jawu. Netrafil do nádrže ale na horúci motor. Horiacu motorku odhodil vedľa stojanov a ja som oheň uhasil. On dostal opušťák za záchranu eráru a ja nový hasiaci prístroj. Nebol lakomý. Doniesol domácu poživeň a fľašku pre PéHaMáka. Petrovi prischla prezývka Snehuliak. To od telesného postoja ktorý získal počas cesty Jawou za rodinou počas viac ako dvadsaťstupňového mrazu a sneženia. Tento mu vydržal dva dni. Neochorel, ani  dcérka Tánička, náš spoločný miláčik počas vzácnych voľných chvíľ keď o nej dokázal tak krásne rozprávať. Dúfam že jeho Jožka nenamietala proti tejto vojenskej prezývke. Vydržal spolu s nami tie neľahké časy, keď z chlapcov sa stávali skutoční chlapi.

Comments:

Sorry, comments are closed for this item.

"Бог в деталях, дьявол в мелочах" -NNI