Zase raz som sa presvedčila, že staré ľudové múdrosti majú naozaj niečo do seba. Len pred niekoľkými dňami, keď som písala o našom podnájomníkovi - vrabcovi Bercovi - som ho pochválila, aký je poriadny. Dnes som zistila, že moja pochvala bola zbytočná. Ešte včera večer, keď Vladimír chcel ísť pozrieť poštu, na ktorú sme pre kotlovú históriu alebo hystériu načisto zabudli som ho zarazila slovami, nechoď lebo Berco spí. Kontrolovala som ho a bol ešte pred zatmením na svojom mieste. Dnes večer /ako každý večer, odkedy o jeho existencii vieme- som ho išla skontrolovať a.....
A takmer som zdúpnela. Berco si priviedol kamaráta alebo kamarátku. Ťažko povedať. Každopádne pod strieškou sedeli dvaja vrabci. Berco spokojne spal, nový podnájomník či podnájomníčka sa prestrašene pozeral. Bezpečné /tu sa racoon -toho voláme Vendelín - nedostane / a predsa len teplejšie miesto pod našou strieškou na verande však neopustil.
A tak máme dvoch podnájomníkov. Začínam netrpezlivo čakať na oteplenie. Na našom cedare je totiž cez deň vrabčací snem. Ak sa všetky vrabce uchýlia pod našu striešku...Veď iste poznáte ďalsiu ľudovú múdrosť: Najhoršie čo vták činí je, že do vlastného hniezda špiní.