U nás v Toronte je tohto roku všetko akosi skôr. Aspoň oficiálne. Jar prišla už 20. marca, hoci obyčajne prichádza až 21. ale to je vlastne jedno. Pretože nech si vedci hovoria čo chcú, my vieme, že sme stále v hlbokej zime. Ak by sme sa aj rozhodli inak, hneď pri pohľade z okna vieme, že je to tak a nie inak. Najmenej polmetrová pokrývka snehu na našej záhrade sa nedá prehliadnuť. A to ešte nehovorím o mraze. Nuž a neobyčajne skoro prišla aj Veľká noc. V našom susedstve, sa však, tak ako obyčajne, chystala Veľkonočná paráda. Organizátorom je už tradične miestny Lion Club. Nuž a tak jeho členovia, už nie tak tradične, museli najprv vyhrabať a odsnežiť ich, tu už znova tradičný čln, ktorý nemôže pri dotyčnej paráde chýbať a vždy sa hrdo veyie na jednom z alegorických vozov. To len tak zo zákulisia.
Vo Veľkonočnú nedeľu sa domáci /čiže obyvatelia Pláže a okolia, iní Toronťania, Ontárijčania, Kanaďania a turisti z Ameriky ale i celého sveta, sústredia na Queen Street East a pozerajú a pozdravujú pochodujúcich. Zima, nezima opäť raz sme zaplnili všetky chodníky a mávali, tlieskali aj šťastnú Veľkú noc si vzájomne želali. Prehliadka trvá dve hodiny a mne bolo -tak ako aj vlani- najviac ľúto členov škótskej kapely, ktorých tradičné kroje nedovoľujú nič inšie ako kilt (tradičná škótska sukňa) a síce hrubé, ale predsa len, podkolienky.
Veľkonočná paráda je aj príležitosťou na prehliadku historických mestkých vozidiel - električiek, sanitiek, hasičských či policajných áut . O tom, že tu vždy existoval zmysel pre humor svedčí slepé policajné auto.
Prizerajúce, dobre zabalené a rozličnými zajačikmi vyzdobené či aspoň mávajúce deti mali zase najväčšiu radosť z cukríkov, ktoré mnohí pochodujúci rozdávali. No a samozrejme z alegorických vozov. Tie sa páčili aj nám, dospelým. A tu sa opäť potvrdilo, že humor nám ani tvrdá realita neuchmatla. Typický vianočný sob sa viezol na alegorickom voze s jarnými kvetmi.
Po prehliadke sme išli domov a pozerali výzdobu na uliciach. A našli sme Santa Clausa v zasneženej záhrade.